Portál RT informuje, že americký generál leteckých síl USA Tod D Wolters tento týždeň povedal Senátu, že „je fanúšikom svižného prvého ťahu“ v súvislosti s jadrovými zbraňami, ktoré NATO vlastní, čím preukázal chybný krok, ktorý môže mať fatálne následky, vzhľadom k povahe Rusov.

Bola to jedna z najpozoruhodnejších výmien názorov v nedávnej histórii Senátu. Začiatkom tohto týždňa sa generál Tod Wolters, súčasný veliteľ aliancie NATO a zároveň hlavný veliteľ spojeneckých síl v Európe (SACEUR) neočakávane pustil do krátkej, ale informatívnej výmeny názorov so senátorom Debom Fischerom, republikánom zo štátu Nebraska.



V otvorenej diskusii padlo niekoľko otázok a odpovedí, zameraných na zosúladenie vojenskej stratégie NATO so stratégiou národnej obrany USA z roku 2018. Tá totiž kodifikovala to, čo Wolters nazýva „škodlivý vplyv Ruska na európsku bezpečnosť“. Senátor Fischer však požadoval aby NATO zahrnulo do svojej stratégie najmä dôležitosť amerického „zastrašovania“ jadrovými zbraňami a to samozrejme pri „udržiavaní mieru“. „Všetci chápeme, že najväčšou hrozbou je jadrová triáda a malo by nám ísť o bezpečnosť krajiny ,“ poznamenal Fischer. „Môžete nám povedať, ako túto hrozbu vnímajú naši partneri v NATO?" Wolters vysvetlil snahu velenia "vystrašíť" Európu a „pripomenúť“ jej mier, ktorý sa za posledných sedem desaťročí podarilo dosiahnuť na európskom kontinente hlavne vďaka "spojenectvu".

Fischer sa spýtal či je „ životne dôležitá záruka slobody členov NATO, že krajiny, ktoré disponujú jadrovými zbraňami nebudú útočiť na krajiny, ktoré nimi nedisponujúv“ s čím Wolters súhlasil. Pozornosť zaujal Wolters najmä vysvetľovaním úlohy jadrového zastrašovania v misiách NATO v Iraku, Afganistane a inde mimo európskeho kontinentu. Poslaním NATO je podľa neho „zastrašovať všetkých v maximálnej možnej miere za účelom dosiahnutie väčšieho mieru“.

Následne však Fischer pritvrdil a z jeho úst už zazneli aj náznaky odporu. „Aký je váš názor, pane,“ spýtal sa
Fischer Woltersa, „k prijatiu takzvanej politiky, pri ktorej nedôjde k prvému úderu použitím jadrovej zbrane. Veríte, že by to posilnilo mierové úmysly? " Reakcia generála Woltersa však bola šokujúco priama: „Pán senátor, ja som fanúšikom politiky rýchleho prvého úderu."



Verejnosť by za každých okolností mala sústrediť veľkú pozornosť na politiku „rýchleho prvého úderu“ s použitím jadrových zbraní pod velením spojeneckých síl v Európe. Keď zoberieme do úvahy súvislosti s nedávnym nasadením jadrových hlavíc na balistické rakety USA, ktoré sa nachádzajú na palube ponorky Trident, je Woltersovo vyhlásenie viac ako šokujúce. K sledu udalostí je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že USA nedávno vykonali cvičenie, kde minister obrany USA simuloval postup na spustenie tejto zbrane proti ruskému cieľu počas simulovaného boja medzi Ruskom a NATO v Európe.

Vyjadrenia generála Woltersa však neunikli pozornosti Ruska. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo svojom vyhlásení 25. februára, teda v ďeň Woltersovho verejného vystúpenia uviedol: „So znepokojením konštatujeme, že nové usmernenia Washingtonu výrazne znižujú prah pre používanie jadrových zbraní“. Lavrov dodal, že túto doktrínu je potrebné vnímať vo svetle „pretrvávajúceho nasadenia jadrových zbraní USA na území niektorých spojencov NATO.“

Namiesto toho, aby USA príjmali politiku „rýchleho prvého úderu“, navrhol Lavrov, aby radšej Washington spolupracoval s Moskovou na opätovnom potvrdení „Gorbačovho-Reaganovho receptu, ktorý jasne deklaruje, že v jadrovej vojne nemôžu byť žiadni víťazi, a nikdy by sa nemala rozpútať." Lavrov poznamenal, že tento návrh Rusko predložilo už pred 18 mesiacmi, a USA doposiaľ neodpovedali.



Ďalšou komplikáciou sú aj vojenské cvičenia NATO „Defender 2020,“ ktoré prebiehajú v Európe a zahŕňajú desiatky tisíc amerických vojakov v jednej z najväčších výcvikových operácií od konca studenej vojny. Tieto cvičenia sa navyše konajú v čase, keď USA so svojou doktrínou a v spolupráci s členskými krajinami NATO zameriavajú svoj jadrový arzenál v Európe výhradne proti Rusku. To však aktívne nie len sleduje, ale aj  poukazuje na nebezpečenstvo, ktoré táto politika predstavuje.

Ruský generál Valery Gerasimov sa 6. februára preventívne stretol s generálom Woltersom, aby prediskutovali rizikové momenty pri stretoch medzi cvičeniami „Defender 2020“ a súbežnými ruskými vojenskými operáciami, ktoré sa budú konať v tesnej blízkosti s cieľom vyhnúť sa akýmkoľvek nepredvídaným incidentom. Toto stretnutie sa však uskutočnilo pred správami o jadrovou vojnovou simuláciou USA/NATO a pred vyhlásením generála Woltersa o „rýchlom prvom údere“ s použitím jadrových zbraní NATO.

Na základe týchto skutočností sa generál Gerasimov následne stretol s francúzskym generálom Françoisom Lecointrem, aby vyjadril obavy Ruska z vojenských krokov NATO v blízkosti ruských hraníc, a to najmä z cvičenia Defender 2020, ktoré ako poznamenal generál Gerasimov, sa koná na „základoch protiruských scenárov a predpokladá výcvik na útočné operácie a nie obranu.“

Obavy generála Gerasimova nemožno chápať individuálne, ale treba ich brať do úvahy v celkovom historickom kontexte vzťahov medzi NATO a Ruskom. Už v roku 1983 bol vtedajší Sovietsky zväz mimoriadne znepokojený radom realistických cvičení NATO známych ako „Able Archer '83,“ ktoré mnohými spôsobmi pripomínajú súčasný Defender 2020. Podobne ako v prípade programu Defender 2020, aj v rámci programu Able Archer '83 došlo k nasadeniu desiatok tisíc amerických vojakov v Európe. Tí následne nezaujali obranný postoj, ale ofenzívne prešli pod veliteľské stanovište, zahŕňajúce aj použitie jadrových zbraní NATO proti sovietskym cieľom.

Slová amerického generála Woltersa preto jeho ruský náprotivok Gerasimov hodnotí s obavami a pripomína nebezpečenstvo pre európsku a svetovú bezpečnosť, ktoré predstavovalo niekdajšie cvičenie „Able Archer '83“. Bezprecedentná koncentrácia útočnej vojenskej sily NATO na ruských hraniciach, spojená s verejnou deklaráciou použitia jadrových zbraní v „rýchlom prvom údere“ vedenom veliteľstvom NATO, je viac ako znepokojujúca.

Je očividné aké nebezpečenstvo hrozí. V tejto súvislosti by nebolo ťažké dospieť k záveru, že súčasná hrozba jadrovej vojny medzi USA a Ruskom je najvyššia, aká existovala od Able Archer '83.