Otázkou je, ako sa prejavia na účasti jarné prázdniny.

Záujem ľudí prísť v sobotu 29. februára k volebným urnám by mohol byť vyšší ako v minulých parlamentných voľbách v roku 2016. Sociológ Martin Slosiarik povedal, že účasť by sa mohla pohybovať v rozmedzí 63 až 68 percent, pretože populácia je viac zmobilizovaná.

Politológ Jozef Lenč odhaduje účasť skôr pod 60 percent. Pred štyrmi rokmi sa volieb do Národnej rady SR zúčastnilo 59,82 oprávnených voličov.

Slosiarik hovorí, že merať volebnú účasť z prieskumov je vždy ťažké, pretože nie je možné zachytiť niektoré skupiny obyvateľstva. Ide napríklad o približne 350-tisíc ľudí žijúcich v zahraničí alebo o rómsku populáciu, ktorá chodí voliť v podpriemernom počte.



„Každopádne, javí sa to tak, že populácia je viac mobilizovaná a moje očakávanie je od 63 do 68 percent,“ zhodnotil možnú volebnú účasť Slosiarik.

Podľa politológa Jozefa Lenča by účasť mohla byť podobná ako v minulých parlamentných voľbách, teda tesne pod 60 percent. Lenč povedal, že je skôr skeptik v otázke vyššej účasti. „Keby bola účasť nižšia ako 60 percent, tak ma to neprekvapí. Ak by bola vyššia, tak by som bol prekvapený,“ poznamenal . Podľa neho v kampani nebolo nič také, čo by prebudilo väčší záujem ľudí o voľby.

Úvahu motivovať k účasti dňom voľna v práci alebo daňovými úľavami komentoval slovami, že by záležalo od lukratívnosti ponuky pre voličov. „Sú teórie, ktoré hovoria, že motivácia cez peniaze je najlepšia,“ podotkol politológ.



Otázkou je, ako sa prejavia na účasti jarné prázdniny. Cez víkend končia žiakom prázdniny v Banskobystrickom, Žilinskom a Trenčianskom kraji a začínajú v Košickom a Prešovskom kraji. Ak rodiny odcestovali v rámci Slovenska na jarné lyžovačky, mohli si vybaviť voličské preukazy.

Motivácia ľudí ísť voliť od roku 1990, kedy boli prvé slobodné voľby po vyše štyroch desaťročiach vlády komunistov, mala klesajúci trend. Najvyššia účasť bola v spomínanom roku 1990, a to 95,39 percenta oprávnených voličov.

V roku 1994 boli predčasné parlamentné voľby. Vladimír Mečiar sa chystal na tretí návrat do pozície premiéra. Vtedy prišlo voliť 75,65 percenta ľudí. V roku 1998 sa účasť zdvihla na 84,24 percenta. Išlo o voľby, ktoré priniesli koniec Mečiarovej éry v úlohe šéfa exekutívy.

V roku 2006 sa účasť prepadla na 54,67 percenta. Vtedy sa uzatvorilo osemročné pôsobenie vlády premiéra Mikuláša Dzurindu. V ďalších troch parlamentných voľbách v rokoch 2010, 2012 a 2016 prišlo k urnám necelých 60 percent oprávnených voličov.