SR je súčasťou EÚ, ale má vlastný pohľad na vzťahy s Ruskom, povedal v Moskve Pellegrini
26 | 02 | 2020 I TASR

Pellegrini je prvým európskym lídrom, ktorého Mišustin prijal od svojho nástupu do funkcie v polovici januára.


Slovensko je súčasťou Európskej únie a vníma komplikácie vývoja vzťahov medzi samotnou EÚ a Ruskou federáciou, avšak Slovensko má aj svoj vlastný pohľad, ako majú vyzerať vzťahy s Ruskom vrátane sankcií, a tento pohľad jasne prezentuje. Uviedol to slovenský premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) na úvod stredajšieho rokovania so svojím ruským partnerom Michailom Mišustinom v Moskve.

Dialóg a spolupráca sú podľa Pellegriniho jedinou cestou, ako pokračovať vo vzájomných vzťahoch. Ako zdôraznil, Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré sa vyslovujú proti budovaniu bariér a "neustálemu narábaniu so sankciami".

Kampaň Smeru-SD vyzerá na úplný prepadák
Slabá prítomnosť v regiónoch, slabučké videá, nánosy káuz. To je vizitka predvolebnej kampane Smeru-SD, ktorá ešte stále dúfa, že vyhrá ďalšie voľby. Čítať ďalej
25 | 02 | 2020 | Peter Haluza


"Dialógom dosiahneme určite viac ako nejakými tvrdými postojmi jednej alebo druhej strany," povedal Pellegrini. Na rokovaní tiež ocenil hospodársku spoluprácu oboch krajín, ktorá naberá "stále lepší a pozitívnejší trend".

Pellegrini je prvým európskym lídrom, ktorého Mišustin prijal od svojho nástupu do funkcie v polovici januára. Slovenského premiéra sprevádza v Rusku aj minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD).
Pellegrini navštívil Rusko aj vlani v júni, prijal ho ruský prezident Vladimir Putin a tiež vtedajší premiér Dmitrij Medvedev.

S ruskými predstaviteľmi vtedy Pellegrini rokoval o dodávkach energetických surovín, predovšetkým zemného plynu a jadrového paliva, o priemyselnej spolupráci či projekte vybudovania širokorozchodnej železnice z východu Slovenska do Viedne.

Včerajšok bol ďalšou ranou pre politickú kultúru na Slovensku. Poslanci netušia, čo ich voliči chcú
Hoci sú škriepky a hádky v politike (nielen) na Slovensku takmer každodennou rutinou, včerajšie hlasovanie o Istanbulskom dohovore ukázalo na oveľa hlbšiu krízu demokracie. Čítať ďalej
26 | 02 | 2020 | Jaroslav Fabok