Extrém na jednej strane, extrém na strane druhej. Nech už vyhrá voľby Smer-SD na čele s Pellegrinim, alebo OĽaNO s Igorom Matovičom, pre Slovensko to zmena nebude. Určite nie taká, akú si Slováci zaslúžia.

Tieto voľby sú dôležité.

Tvrdia to svorne politici z celého politického spektra. A majú pravdu. Rozhodovať sa bude o dôstojnosti. Dôstojnosti parlamentu, dôstojnosti vlády, dôstojnosti ľudí. Bohužiaľ, to, čo sa tu po voľbách črtá, však má od slušného Slovenska ďaleko.

Smer a Robert Fico majú už zjavne našliapnuté do politického dôchodku. A ideálne, ak by museli žiť na dôchodku z rovnakých peňazí ako naši dôchodcovia. Presne tí, na ktorých viac ako desať rokov zabúdali a spomenuli si na nich dva týždne pred rozhodujúcimi voľbami. Aj to práve len preto, že už tušia svoju prehru vo voľbách. Zmobilizovať starkých sa im zdalo ako najlepšie možné riešenie.

Neskoro.

Bohužiaľ tí, ktorí sa chystajú Fica a spol vymeniť, nebudú takisto myslieť na slovenských dôchodcov. Sme svedkami toho, ako sa k moci snažia prebojovať politici, ktorí len kričia, vyhraňujú sa, osočujú a zo štátnych inštitúcií robia cirkus. Je smutné, že na to, aby sa niekto dostal do stoličky premiéra, dnes stačí odletieť na francúzsku riviéru a zahrať hodnoverne divadelné predstavenie.



Lenže od Igora Matoviča, ktorý roky v politike ponúka len negatívne emócie, ťažko budeme zrazu čakať systémové riešenia. Ihly na hlave kolegu, maketa skorumpovaných politikov, či podnikateľov, ani populistická anketa na internete, však rodinám vyššie prídavky na deti nezabezpečí. Dokonca sa týmto spôsobom ani nezlepší situácia v našom zdravotníctve.

Ľudia očakávajú zmenu.

O tom niet pochýb. Ako sa ale zlepší slovenské školstvo a vzdelanie našich detí, ak sa poslanci váľajú pri rečníckom pulte v parlamentnej sále s horalkou v ruke? Hovorí sa, že politici majú ísť príkladom. Áno mali by. To, čo však predvádza slovenská opozícia vrátane nováčikov, zrejme nie je to, čo by sa mali naučiť naše deti.

Nechceme extrémizmus.

Panuje všeobecný súhlas, že extrémizmus v podobe Mariana Kotlebu, nie je správny. Ale extrém, ktorý ponúkajú bývalí podnikatelia, z ktorých navyše minimálne dvaja majú aj problém pred zákonom, by tiež nemalo byť to, čo Slovensku pomôže byť lepšou a slušnejšou krajinou.

V spoločnosti sa vytráca potreba ísť zlatou strednou cestou. Neubiehať ani vľavo, ani napravo. Ale staviť na tých, ktorí sa nepotrebujú kvôli hlasom predvádzať, ani prijímať účelovo zákony, ale myslia na ľudí a pokoj v krajine aj mimo predvolebnej kampane. Celé štyri roky sa v parlamente neúspešne riešili dôchodky, ale teraz odrazu sa našiel priestor. Vtedy sa ale nikto teatrálne nehádzal o zem a nesabotoval schôdzu parlamentu. Dôchodcovia sa dočkali a to je dôležité. Oni najlepšie vedia, kto na nich myslel celé štyri roky.

Slováci sú frustrovaní.

Nezabúdajme, že z frustrácie konáme skratovo a častokrát ako riešenie volíme extrém. Neurobme opäť tú istú chybu a nedajme krajinu bláznom, ktorí myslia viac na moc ako na občanov. Je nutné zvážiť svoju voľbu pre tých, ktorí ľuďom naozaj pomáhajú.