Strach o politickú reputáciu. Nadávky. Paranoja. To všetko je obsahom tretieho

, ktoré bolo zverejnené ohľadom Kiskovej kauzy o „kúpe“ pozemkov vo Veľkom Slavkove.

Inštrukcie exprezidenta Andreja Kisku podnikateľovi Michalovi Šuligovi ohľadom vysporiadania sa s bielym koňom Júliusom Sirockým jasne dokazujú, kto je líder strany Za ľudí v skutočnosti. Je to človek, ktorý sa bojí o svoju politickú reputáciu. A má na to dôvod. Videá ho totiž usvedčujú, že pozemky získal nečistým spôsobom.

Rokoval o nich s mafiánmi aj s bielymi koňmi. Ako toto chce vysvetliť? Svojou „dobrou vierou“? Na to mu snáď nenaletí ani naša justícia, nieto ešte občania. Ale práve justícia je tu kľúčová. Súd už raz totiž rozhodol, že Kiska musí pozemky vrátiť. Ale kauza môže gradovať. A práve tam je pravdepodobne skrytá Kiskova snaha o moc.



Sám totiž povedal, že jeho strana má po voľbách záujem o ministerstvo vnútra, aj keby bol stále obvinený. Položme si teda otázku - prečo? Odpoveď je jasná. Môže mať záujem o ovplyvňovanie vyšetrovania jeho káuz. Lebo kontrola nad silovými zložkami je kľúčová. Pochopil to aj Kočner, ktorý ovplyvňoval ľudí od prokuratúry, cez policajtov až po sudcov.

V čom sa teda Kiska pri tejto snahe líši od Kočnera? Alebo od mafiánov z 90-tych rokov? Stačí si len spomenúť na jeho daňové podvody, vysťahovanie ľudí z domov na Kysuciach alebo podnikanie v splátkových spoločnostiach s nehoráznymi úrokmi.

Je toto všetko možné tolerovať budúcemu poslancovi/ministrovi? Naozaj ešte niekto uvažuje, že bude voliť človeka, ktorý je preukázateľne zapletený do pozemkovej kauzy, v ktorej hrajú úlohu mafiáni?