„Ľudia chcú počuť odpoveď na tú otázku, tak ju budeme musieť zodpovedať tak, či onak,“ uviedol Matovič.

Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) ešte do parlamentných volieb oznámi, kto bude jeho kandidátom na post predsedu vlády v prípade, že by bolo najsilnejšou stranou zoskupenia, ktoré bude zostavovať novú vládnu koalíciu. Agentúre SITA to povedal šéf OĽaNO Igor Matovič.

„Ľudia chcú počuť odpoveď na tú otázku, tak ju budeme musieť zodpovedať tak, či onak,“ uviedol Matovič. Zatiaľ sa vyhýba priamej odpovedi, či by kandidatúru na post premiéra prijal. Hnutie OĽaNO sa doteraz v zverejnených prieskumoch ukazovalo ako preferenčne najsilnejšie spomedzi strán demokratickej opozície. Podľa zvyklostí kandidáta na premiéra vždy navrhuje najsilnejší politický subjekt novej vládnej väčšiny.



Matovič sa pre agentúra SITA vyjadril, že OĽaNO by malo byť konzistentné aj v otázke prípadného premiéra, tak ako je konzistentné v zámere, aby ľudia dopredu vedeli, čo chcú mať vo vládnom programe.„Aj preto sme ponúkli ľuďom 11 otázok na hlasovanie v internetovej ankete, aby mali prvýkrát priamo možnosť rozhodnúť o tom, čo bude v programovom vyhlásení vlády a nemuseli voliť mačku vo vreci.

Doteraz to vždy bolo o tom, že volili politickú stanu a jej program, ale nevedeli, čo bude v programovom vyhlásení vlády. Ak chceme byť konzistentní, tak zrejme musíme ľuďom na tú otázku (kandidáta na premiéra - pozn., SITA) jednoznačne odpovedať, aby nevolili mačku vo vreci,“ priblížil Matovič.



Poslanec klubu OĽaNO Ján Budaj povedal, že nepovažuje za nevyhnutné, aby hnutie ešte pred voľbami informovalo, koho by prípadne nominovalo za kandidáta na pozíciu premiéra. „Tieto voľby nie sú o zvolení premiéra, ale o zvolení poslancov,“ podotkol. Zároveň si však myslí, že Matovič by mal pozíciu premiéra prijať.

„Som presvedčený, že ak by pripadla politická zodpovednosť Igorovi Matovičovi, tak ju má niesť,“ poznamenal Budaj. Podľa neho OĽaNO svoje stanovisko povie až po kolektívnom rozhodní, ktoré „ešte nepadlo“.

V doterajšej politickej histórii Slovenska sa viackrát stalo, že predseda vlády nebol zároveň šéf najsilnejšej vládnej strany. Tento model však viedol nielen k politickému napätiu v samotnej strane, ale aj k zvýšeniu politickej neistoty vo vládnej koalícii. V roku 1991 sa takto dostal do sporu premiér Vladimír Mečiar s vedením Verejnosti proti násiliu (VPN). Výsledkom bol odvolanie Mečiara a vznik platformy, ktorá sa neskôr od VPN oddelila.



V roku 2010 Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana (SDKÚ-DS) nominovala za premiérku Ivetu Radičovú. Jej stranícky šéf Mikuláš Dzurindu sa naopak stal jej podriadeným vo vláde, v ktorej zastával post ministra zahraničných vecí.

V roku 2018, po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej, podal demisiu premiér a šéf Smeru - sociálna demokracia Robert Fico. Na čele vlády ho nahradil podpredseda strany Peter Pellegrini. Opozícia pravidelne súčasnému premiérovi odkazuje, že skutočnú moc drží v rukách Fico a stále je jeho podriadený.