Do boja o stranícku nomináciu vstúpil neskoro, ale o to razantnejšie. Bývalý trojnásobný starosta New Yorku Michael Bloomberg v minulosti striedal demokratickú a republikánsku stranu a dlho bol aj nezávislý.

Teraz sa ako demokrat uchádza o Biely dom a na porážku Donalda Trumpa je ochotný vynaložiť zo svojho ohromného imanie miliardu dolárov. V podstate neobmedzené financie mu zaručujú všadeprítomnú reklamu a miliardár chce uspieť pri volebnom superutorku. Zároveň ale vyvstávajú aj otázky - napríklad problematická pozícia mediálneho impéria, ktoré Bloomberg vlastní. Píše ct24.

Demokratickí uchádzači o oválnu pracovňu sa stretli v množstve debát, obchádzali mítingy naprieč Spojenými štátmi a zápolili už v dvoch primárnych voľbách - majú za sebou chaotickú Iowu aj New Hampshire.

Primárky so sebou hneď skraja priniesli pár prekvapení: niekdajší favoriti Joe Biden a Elizabeth Warrenová zatiaľ straníkov neoslnili, naopak úspechov sa dočkal najmladší kandidát Pete Buttigieg a v New Hampshire nečakane zabodovala tiež Amy Klobucharová.



Jedno výrazné meno ale doteraz na kandidátskych lístkoch chýbalo. Michael Bloomberg svoju kandidatúru oznámil ešte len vlani v novembri, dlho po svojich konkurentoch, a časový sklz sa rozhodol dohnať zatratením úvodných primárok, miesto ktorých sa jeho kampaň plne sústredí na štáty bohaté na delegátou, o ktoré sa bude bojovať počas takzvaného superutorka.

Bloomberg vynechal úvodných osem debát medzi kandidátmi a na očiach nebol voličom ani pri voľbách v Iowe alebo New Hampshire. Napriek tomu v prieskumoch získal takú podporu, že splnil kritériá a pri deviatej debate už stál medzi svojimi sokmi. Prieskumy mu predpovedajú solídny výsledok v Kalifornii či Virgínii a na Floride by podľa agentúry St. Pete Polls dokonca zvíťazil.

Čo spôsobilo tak vysokú podporu kandidáta, ktorý sa doteraz ukazuje na verejnosti len v obmedzenej miere? Zatiaľ čo ostatní obchádzali dôležité štartové štáty a debatovali s občanmi v sálach aj na televíznych obrazovkách, Bloomberg rozbehol akúsi paralelnu kampaň. Udržal si odstup od vnútrostraníckych primárnych bojov a zvoľna, avšak razantne rozbehol kolosálnu mašinériu poháňanú "zeleným palivom"- americkými dolármi.

Demokrati kvôli Bloombergovi menili pravidlá

Časopis Forbes vlani umiestnil Bloomberga na ôsmu priečku v rebríčku najbohatších Američanov a k februáru 2020 odhadol jeho majetok na 64,2 miliardy dolárov. Aj vďaka tomu si bývalý starosta New Yorku môže dovoliť financovať celú nesmierne drahú kampaň z vlastných prostriedkov a nepotrebuje k tomu darcu a sponzorou ani z radov verejnosti, ani korporácií či súkromných darov z rúk najbohatších Američanov.

"Takéto prostriedky môžu zabezpečiť v podstate neobmedzené množstvo inzercie, rovnako ako plejádu stratégov, personálu a podpory lokálnych politikov. A pomôžu aj s dôležitou infraštruktúrou - od miestnych kancelárií až po celonárodné databázy, "konštatuje Michelle Cottle, členka panelu editorov denníka The New York Times.

Kvôli tejto úplnej samostatnosti sa už ale Bloombergova kampaň dostala tiež do problému - aby sa kandidát mohol zviditeľniť na televíznej obrazovke v rámci debaty, musí splniť určité kritériá: vedľa požadovaných výsledkov v prieskumoch musí uchádzač o stranícku nomináciu dokázať, že má podporu zdola, čo sa meria množstvom drobných príspevkov na jeho kampaň. Keďže Bloomberg finančné dary neprijíma, logicky nemohol splniť požiadavku, že mu musia prispieť stovky tisíc ľudí.



V debate pred nevadskými primárkami ale newyorský miliardár medzi kandidátmi stál: získal totiž potrebnú podporu v prieskumoch a pravidlo o drobných daroch vedenie demokratickej strany v januári zrušilo, čím Bloombergovi otvorilo dvere. Ako si Bloomberg získal dostatočnú podporu v prieskumoch, keď sa do kampane zapojil s výrazným oneskorením, a navyše nebol príliš vidieť na mítingoch či v diskusiách? Nechajme teraz bokom jeho politické deklarácie a sľuby, ktorými môže verejnosti imponovať, a zamerajme sa na prostriedky, akými mediálny magnát oslovoval voliča.

Medzi hlavné nástroje kampane už tradične patrí televízna reklama, do ktorej kandidáti spravidla vkladajú ohromné sumy, keďže ich prostredníctvom môžu osloviť širokú škálu voličov - typickým príkladom je americký športový sviatok - finálový zápas NFL známy ako Super Bowl.

Tento rok pri tejto príležitosti k televíznym obrazovkám sadlo 102 miliónov Američanov a v tradičnej záplave reklám tých najväčších značiek sveta - od fastfoodových reťazcov cez pivovary, automobilky a mobilných operátorov až po ukážku z novej snímky Jamesa Bonda - zhliadli tiež dve politické reklamy: apel Donalda Trumpa a práve Michaela Bloomberga. Obaja politici za svoju minútu zaplatili jedenásť miliónov dolárov (10,1 milióna EUR).

Keď sa bojuje, zbrojári sa radujú

Táto investícia je ale v prípade Bloomberga míňanie jednej bankovky v kufríku úhľadne vyskladaných dolárových balíčkov. Miliardár a filantrop za televízne, rozhlasové a internetové spoty zaplatil takmer pol miliardy dolárov. Okrem televíznych obrazoviek teda kandidátovo posolstvo pravidelne vyskakuje tiež na širokej škále sociálnych sietí a iných webov.

Okrem klasických spotov či bannerov si kampaň 78-ročného Bloomberga osvojila aj internetové memy. Pred lavínou jeho reklám v Spojených štátoch skrátka niet úniku a niet sa čo čudovať. Uvedené cifry predstavujú viac ako dvojnásobok prostriedkov, ktoré na inzerciu vyhradzuje úradujúci prezident. A Bloombergove doterajšie investície pohybujúce sa medzi 400 a 500 miliónmi dolárov hravo strčí do vrecka zvyšok demokratických kandidátov dokopy - napríklad doteraz úspešní Buttigieg a Sanders spoločne utratili ani nie pätinu Bloombergovej sumy.

Pre ilustráciu toho, akým súbojom prikladá miliardářova kampaň najvyššiu dôležitosť: v štátoch, ktoré budú v primárkach voliť v rámci superutorka, odvysielal Bloomberg reklamné spoty za 150 miliónov dolárov. Zatiaľ čo ostatní kandidáti s takou finančnou silou nemôžu súperiť a obávajú sa, ako sa neobmedzené prostriedky prejavia na ziskoch delegátov, televízne stanice v dotknutých štátoch - najmä Kalifornii, Texase, Pensylvánii či na Floride - si môžu mädliť ruky.



Napríklad akcie Nexstar, významnej spoločnosti vlastniacej lokálne televízne stanice, od spustenia Bloombergovej lavíny vyšplhali o celých dvadsať percent a firma Gray Television zaznamenala desaťpercentný nárast.

Podľa analytika spoločnosti Wells Fargo Stevena Cahalla vyvoláva Bloombergova kampaň medzi mediálnymi spoločnosťami nadšenie. "Jeho míňanie spôsobilo podstatný nárast v príjmoch vo štvrtom štvrťroku 2019 oproti plánom," opisuje Cahall pre NBC a dodáva: "Keď idú politici do vojny, chcete vlastniť zbrojárňe."

Nekonečná práca, jedlo a elektronika zadarmo a dvojnásobný plat ako u konkurencie

Neobmedzené prostriedky neslúžia len k bombardovaniu americkej populácie politickú reklamou, ale tiež k angažovaniu obrovského množstva personálu pre celonárodnú kampaň. Pre tento účel si miliardár v podstate "skrotil" svoju korporáciu Bloomberg L.P., z ktorej si pre potreby kampane "vyviedol" celý rad zamestnancov.

Zlákal ale tiež veľa ľudí zvonku, okrem iného vďaka ponúkaným finančným odmenám. Svojim organizátorom v teréne platí bývalý starosta New Yorku ekvivalent 72 tisíc dolárov ročne, čo je takmer dvojnásobok toho, čo ponúkajú ostatní kandidáti.

"Čakal som, že za rok by som si zarobil tak 30 tisíc, ale že kampaň pobeží tak do marca," líči 23-ročný David Enriquez, čerstvý absolvent z Floridy, pre The New York Times. Prekladané na mesačnú odmenu očakával dva a pol tisíc dolárov mesačne. Lenže dostáva šesťtisíc a prácu si pravdepodobne udrží až do novembra, pretože Bloomberg sľúbil, že ak nezíska demokratickú nomináciu, svojimi prostriedkami podporí kohokoľvek, koho strana pošle do boja s prezidentom Trumpom.



Okrem toho zamestnanci, ktorí pôsobia "v teréne", dostávajú drahú elektroniku - špičkové laptopy a chytré telefóny, ktoré sú podľa hovorcu kampane Stua Loesera špeciálne zabezpečené. V newyorskej centrále majú zamestnanci zaistené tri jedlá denne a neobmedzený prístup k pochutinám alebo napríklad káve.

"Každý vie, že kampaň je náročná, človek pracuje dlho a dostáva za to mizerné peniaze. Prvé dve veci zmeniť nedokážeme, ale s tou treťou niečo urobiť môžeme, "komentuje finančné odmeny pracovníkov hovorca.

James Thurber, profesor z American University vo Washingtone, považuje štedré ohodnotenie zamestnancov za nutnosť: "Keďže Bloomberg vstúpil do bitky o nomináciu tak neskoro, musí ponúknuť viac ako konkurencia, aby nalákal ľudí na všetkých úrovniach. Reklamy kampaň nevyhrajú, je potreba mať silu na zemi. A tú si kupuje, "vysvetľuje Thurber pre The New York Times.

Bloomberg už v januári avizoval, že do kampane je ochotný investovať závratnú sumu jednej miliardy dolárov - v porovnaní so svojimi predchodcami Hillary Clintonovou alebo Barackom Obamom (obaja sa v rokoch 2016, respektíve 2012 priblížili minutej miliarde) to síce je porovnateľná suma. Avšak ako Clintonová, tak Obama viedli kampaň tradičným spôsobom pomocou príspevkov, zatiaľ čo Bloomberg si všetko platia z vlastného vrecka. Za pripomenutie stojí aj to, že Trump v roku 2016 uspel, keď na kampaň vydal 564 miliónov dolárov.

Mediálne impérium v ťažkostiach

Z Bloombergovho impéria teda odišlo jeho kampani slúžiť mnoho zamestnancov. Čo nemusí byť etickým problémom u finančných analytikov alebo softvérových inžinierov, predstavuje zásadnú otázku pre zamestnancov mediálnych divízií firmy, ktorá prevádzkuje jednu z najväčších spravodajských agentúr sveta. Rovnako ako zvyšok miliardárovej firmy je zameraná predovšetkým na spravodajstvo z finančných trhov a všeobecne sveta biznisu, napriek tomu platí za významný zdroj aj v politike.

Logicky preto vznikli obavy, že okrem nekonečného vodopádu peňazí využije Bloomberg vo svoj prospech tiež svoj mediálny kolos.

"Vždy sme vedeli, že to nebude ľahké, ale ukážeme, čím skutočne sme: nezávislou novinársku organizáciou," povedal v decembri zhruba stovke svojich podriadených z radov politických reportérov John Micklethwait, šéfredaktor Bloomberg News. Úloha uistiť novinárov o tom, že v tieni kandidatúry firemného šéfa na prezidenta bude agentúrne spravodajstvo naďalej nezávislé a objektívne, musela byť pre Micklethwait obzvlášť zložitá.

Bol to totiž on, kto sa podpísal pod dokument, v ktorom stanovil, že žurnalisti z Bloomberg News sa zdržia investigatívnej práce okolo mediálneho magnáta aj akéhokoľvek iného demokratického kandidáta.



"Budeme písať v podstate o všetkých aspektoch prezidentského zápolenia tak, ako sme to robili doteraz. Popíšeme, kto víťazí a kto prehráva, pozrieme sa na návrhy a ich dôsledky. Budeme pokračovať v prieskumoch aj rozhovoroch s kandidátmi a naďalej pôjdeme po stopách ich kampaní, vrátane tej Mikeovej, "napísal v novembri Micklethwait svojmu personálu v dokumente, v ktorom zároveň vylúčil investigatívnu žurnalistiku demokratických kandidátov.

Šéfredaktor neskôr tento prístup obhajoval tým, že obmedzuje iba úzky tím špecializovaných novinárov, a nie širšie zamestnancov zaoberajúce sa politickou žurnalistikou. Kandidatúra mediálneho magnáta síce nie je ničím novým, avšak rok 1904, kedy si William Hearst užíval podporu zo strany vlastných periodík (nakoniec sa ale prezidentom nestal - pozn. Red.), Už je dostatočne ďaleko, aby si v súčasnosti zamestnanci Bloomberg News robili obavy, ako bude celá kampaň vyzerať.

A zatiaľ čo sa niektorí obávajú o svoju nezávislosť, iní už teraz pracujú priamo pre kandidáta v jeho tíme. Pracovné voľno si takto vzali senior redaktori Timothy O'Brien či David Shipley.

Bloomberg versus prvý dodatok

Zákaz publikovať investigatívne texty o demokratických kandidátoch nie je prvým obmedzením, s ktorým sa zamestnanci spoločnosti stretli. Okolo 2700 novinárov má zakázané písať o svojom šéfovi už na základe firemných pravidiel, ktoré nepovoľujú informovať o Bloombergovom bohatstve či osobnom živote.

Problematické sa tieto pravidlá ukázali byť už počas troch volebných období, keď miliardár z pozície starostu riadil New York. Teraz podľa tamojších Timesov novinári z Bloomberg News hovoria o neúnosnej situácii, dokument znemožňujúci investigáciu ich vraj nechal napospas kritike čitateľov aj kandidátov.

Do Bloomberga sa kvôli striktnej politike oprela tiež demokratická kandidátka Elizabeth Warrenová, ktorá svojho konkurenta osočila z potláčania slobody tlače. "Mal by novinárov nechať robiť ich prácu a písať o ňom aj všetkých ostatných, ako uznajú za vhodné," napísala na Twitter a dodala, že žurnalisti sa ocitajú v bezvýchodiskovej situácii.



"Keď médium začne vlastniť podnikateľ, ktorý je nejakým spôsobom činný v politike, je to vždy pre novinárov zlá správa," hodnotí Lenka Waschková Císařová z brnianskej Masarykovej univerzity. Mediálny analytik Filip Rožánek upozorňuje: "Bloomberg nie je len nejaké médium pre konečného čitateľa, ale je to tiež agentúra, ktorá dodáva informácie ďalším médiám vo svete, a môžu sa objaviť obavy z toho, či nebudú zaťažené v prospech pohľadu Michaela Bloomberga."

Novinár Mark Niquette, ktorého v rámci Bloomberg News poverili, aby referoval o kampani svojho šéfa, sa zatiaľ nezdráha publikovať kritické texty. Upozornil napríklad na nahrávku, kde kandidát obhajuje kontroverzný policajný postup, ktorý posvätil ako starosta New Yorku. A pod drobnohľad vzal tiež miliardárove návrhy z oblasti ekonomiky, infraštruktúry a zdravotníctva.

Michael Bloomberg opakovane prisľúbil, že ak v prezidentskej voľbe uspeje, svoju firmu Bloomberg L. P. predá. "Nebude žiadnych pochýb o jeho vlastníctve, ktoré by zahmlievali hranicu medzi službou verejnosti a osobným prospechom," avizuje vyššie zmienený O'Brien, ktorý opustil miesto redaktora v mediálnom dome a stal sa Bloombergovým poradcom v kampani.

Ak Bloombergovi pomôže v bitke o Biely dom jeho enormné bohatstvo a či úlohu zohrá aj vlastníctvo mediálneho domu, ukážu nasledujúce mesiace. Veľké nádeje jeho štáb vkladá už do volebného superutorka 3. marca.