Blok „demokratickej opozície“ sa láme ešte pred voľbami
Zdá sa, že medzi politikmi, ktorí sa dlhodobo hodnotovo sami považujú za takzvaný blok „demokratickej opozície“, ktorá je vyhranená voči Smeru, SNS či ĽSNS, to začína poriadne vrieť. Poslanci neparlamentnej strany PS/Spolu, ktorí boli v posledných voľbách do parlamentu zvolení za iné strany, si robia predvolebné
„Včera ma zmoralizoval za moje hlasovanie pri otvorení schôdze NRSR. Musím povedať, že pán Kiska je posledný človek, čo môže mňa moralizovať,“ napísal Galko pred niekoľkými hodinami na svoj Facebook. Svojim statusom naráža na dve zverejnené
„Hanba. Chceli byť na na našej kandidátke. Som veľmi rád, že sme im to neumožnili. Je to smutný záver ich pôsobenia v Národnej rade,“ vyjadril sa v utorok na svojom Facebookovom profile exprezident Kiska na margo krokov, ktoré urobili galkovci. Zrejme chcel svojim voličom ukázať, že ako šéf strany Za ľudí ma cit na tých „nesprávnych ľudí“ a urobil dobre, že poslancov, ktorých zo strany SaS vyhodil Richard Sulík nakoniec na svoju kandidátku nepozval.
Galko so statusom exprezidenta súhlasí a ako odpoveď píše, že „je to dobré - nechcel by som byť s takýmto človekom na tej istej kandidátke… Ja som žiaden pozemok pokútnym spôsobom nezískal, nestretával som sa a neobchodoval som s nejakým gaunerom… a nejakého živého „bieleho koňa“ som v živote ani nevidel, nieto, žeby som s ním ešte kšeftoval,“ stupňoval svoj úder voči Kiskovi Galko.
Do volieb zostáva už len osem dní a škriepky v bloku „demokratickej opozície“ sú čoraz hlasnejšie. Každopádne preferencie Demokratickej strany (DS), do ktorej vstúpili odídenci z SaS vrátane Galka, sa pohybujú niekde na úrovni 0,5 percenta. To v konečnom dôsledku znamená, že samotný Kiska otvorenou kritikou voči galkovcom veľa nezíska. Galko však použil Kiskove videá takticky. Napriek tomu, že mu to tak či tak nepomôže, hovorí to o hlbšej nestabilite v radoch opozície.
Zatiaľ čo si poslanci PS/Spolu na čele s Martinom Poliačikom a Miroslavom Beblavým robia z NRSR bojové
Ak by nakoniec Igor Matovič dostal tú možnosť poskladať vládu, nemal by veľa možností. Zrejme by tlačil na progresívcov, aby sa pokiaľ možno úplne vzdali svojej liberálnej agendy, napríklad ohľadne práv LGBTI osôb. Ak by sa aj nakoniec liberáli požiadavkám Matoviča podvolili, museli by rátať s tým, že líder OĽaNO, ktorý sa pokúša viesť nekonečný súboj s oligarchami, bude vzdorovať aj ľuďom, ktorí stoja za PS/Spolu.
Spojenca by Matovič mohol nájsť u Borisa Kollára, no bude závisieť na tom, koľko kresiel nakoniec Sme rodina získa. Posledný prieskum ukázal, že Sme rodina by získala 7,2 percenta. Teoreticky sa však môže stať aj to, že preferencie PS/Spolu, ktorá ako dvojkoalícia potrebuje pre vstup do parlamentu získať minimálne 7 percent, ešte poklesnú a do parlamentu sa nakoniec tesne nedostane. Potrebné je teda počítať so všetkými možnými kombináciami, pričom niektoré z nich nahrávajú najmä Smeru.