(autor je analytik Inštitútu národnej politiky)

Roztrhlo sa vrece s definíciami popisu nálad v spoločnosti a aj predvolebnej kampane. Novinári, analytici, politológovia a ďalší sa viac menej zhodujú v nelichotivej diagnóze: 1. vysoká názorová a politická polarizácia v spoločnosti, aj v kampani, vyhlbujúca nezlučiteľnú priepasť; 2. potlačenie argumentov, faktov, programov aj logiky; 3. kriminalizácia politiky so šírením blbej nálady. Je otázne, či slovo polarizácia je „víťazom“ ankety alebo prehrou ľudí.

Najväčší rozoštvávač: Matovič

To nahráva bičovaniu emócií najmä šírením nafúknutých negatívnych informácií aj dezinformácií,  démonizácie a nálepkových skratiek na názorových alebo politických oponentov. Politický, mediálny a akademický mainstream sa snaží všetko a všetkých hodiť do jedného vreca, čo je lacná manipulácia. Názorové elity zlyhali, pretože objektívne nepomenúvajú príčiny tohto negatívneho javu v národe, ani hlavných vinníkov. To, čo buble ako v horúcom hrnci a doslova z neho kypí von je len malá špička ľadovca. Povedzme si pravdu, ak ju nedokážu pomenovať vyššie uvedené spoločenské inštitúcie: hlavným vinníkom, otcom-zakladateľom politickej nekultúrnosti, rozoštvávania a šírenia zloby na Slovensku ako pracovnej metódy je predseda OĽaNO Igor Matovič a jeho „obyčajní“ poslanci. Táto skupinka  poslanecký mandát zdeformovala na hru na politrukov, vyšetrovateľov, sudcov a výkon mandátu poňali ako reality show teatrálnych výstupov.

Zlý, horší, najhorší...

Svoj podiel viny majú aj aktivisti tretieho sektora, ktorí rovnako jednostranne a tendenčne, nevyvážene prilievali olej len do jednej pahreby. Definitívne dno suterénu bez zábran prerazila liberálna scéna po vražde novinára Jána Kuciaka. Odvtedy namiesto vecnej stránky politiky riešime len gramatické stupňovanie zla a ukazovanie, kto je horší a kto najhorší – nacionalista, rasista, extrémista, fašista, mafián... Nové politické subjekty s prebehlíkmi na to, aby zaujali, nasadli na vlak bez bŕzd, ktorému strojvodcu robí Matovič a „cvikiho“ Kiska, Remišová, Beblavý, Truban, Hlina a ďalší.

Zlatý stred vs. póly

Zvláštne, že nik z vyľakaných cestujúcich si od nich nevyžiada legitimáciu – nielen preukaz, ale aj legitimitu, pretože ten vlak sa volá Slovensko. Paradoxne ho samozvaní kontrolóri volajú „tátokrajina“, pretože o suverenite, národe a štáte sa v tomto vlaku nesmie hovoriť. A ak áno, tak len v zlom. Vlastne predsa sa len niečo počas jazdy bez cestovného poriadku dozvieme: Menej štátu. V tej rýchlosti vlaku, nových šokujúcich udalostí si cestujúci nestihnú uvedomiť, že to môže pre nich znamenať aj menej bezpečnosti na uliciach, menej zdravotnej starostlivosti, menej  vzdelania, menej diaľnic a ciest, menej sociálnych istôt a tiež menej ochrany vkladov, rodiny, materstva či našej spoločnej (národnej) identity a hodnôt. Toto všetko sa nachádza v zdravom zlatom strede, o ktorý skoro nijaká politická strana, snáď okrem SNS,  nemá záujem. Všetci riešia len extrémy a samy seba, hoci všetci majú plné ústa spravodlivosti, poriadku, opatrení a voliča. Práve jeho sa všetci snažia dostať z istoty zlatého stredu na jeden z okrajov, kde stoja na seba vzájomne pokrikujúc, nadávajúc, obviňujúc sa a urážajúc na smrť.

Riešenie: zmena v myslení ľudí

Nezabudnime, že každá hra sa raz skončí. Aj tragédia, aj fraška, aj komédia. Padne opona a rozsvietia sa svetlá a z toho predvolebného teátra budeme musieť všetci vyjsť von na verejné priestranstvo. A spolu žiť, zatiaľ čo strany a politici si rozdelia opäť pozície na „dobrých“ a na „zlých“ a budú v tom zväčša „obyčajne“ pokračovať ďalšie štvorročné obdobie. A tak keby nebolo médií, ktoré jatria rany, vyťahujú nové reality show, ukazujú prstom na nových nepriateľov ľudu, aby mali sledovanosť a čítanosť,  tak by sa možno na všetky krivdy aj zabudlo. Ach, tá siedma veľmoc a namotávanie sa ľudí. Preto nijaké zmeny nečakajte. Všetci potrebujú, aby tu niečo nefungovalo, čoho by sa chytili. A keby predsa, tak mágovia propagandy si to vymyslia. Jednoducho rozdeľuj a panuj! A verte, že bude zas dosť ľudí, ktorí na to skočia. Z tohto kolotoča sa nezíde, kým nenastane zmena v myslení ľudí a tých, ktorí sa dostanú do verejnej služby. Služby pre blaho národa.