Keď si niekto hovorí Dobrý anjel a koná v "dobrej viere"
Andrej Kiska sa vo verejnom priestore v roku 2013, v rámci predvolebnej prezidentskej kampane, zjavil prakticky odnikiaľ. Menšia časť verejnosti ho poznala ako spoluzakladateľa nadácie Dobrý anjel alebo si ho aspoň spájala s viacerými splátkovými spoločnosťami. Politicky, až do prezidentských volieb v roku 2014, však nepôsobil. Kto je vlastne Andrej Kiska?
Kiska a jeho politické ambície
V politologických kruhoch sa o prezidentskom úrade zvykne hovoriť ako o „výsluhovom dôchodku“, v ktorom sa po mnohých rokov ocitajú ostrieľaní politici. Na Slovensku tento model zrejme neplatí, čo potvrdilo aj zvolenie Zuzany Čaputovej v roku 2019, ktorá sa rovnako ako Kiska do prezidentského paláca dostala bez akýchkoľvek predchádzajúcich politických skúseností. Ideálne by malo platiť, že budúci prezident má skúsenosti aspoň v lokálnej politike, napríklad ako starosta. V ideálnom svete však nežijeme a preto sa v demokracii potrebujeme vysporiadať s realitou, ktorú nám volebný výsledok prinesie.
Oveľa netradičnejší krok urobil Kiska minulý rok keď vyhlásil, že sa chystá založiť novú stranu. Dva roky predtým však svojim voličom prezentoval jasné posolstvo keď vo videu na Facebooku tvrdil, že nebude zakladať politickú stranu, nebude kandidovať do parlamentu pričom zároveň úplne odmietol, že by mal v budúcnosti záujem o premiérsky post. Svoje rozhodnutie predsa len sa politicky angažovať vysvetlil výrokom z roku 2018 v ktorom zaznelo, že „iba hlupák nemení názory, ak sa menia okolnosti.“
Z politologického hľadiska ide o podivnú stratégiu, ktorá mu však, ako sa z prieskumov verejnej mienky zdá, zatiaľ vychádza. Napriek tomu, že premiérom sa s veľkou pravdepodobnosťou skutočne nestane, chce podľa vlastných slov pre svoju stranu Za ľudí získať silný rezort ministerstva vnútra. Nezanedbateľnú úlohu v jeho záujme o Ministerstvo vnútra zohráva aj fakt, že je voči nemu, kvôli problémom s daňami, vedené trestné stíhanie. Nejde pritom iba o domnienky. Kiska to potvrdil sám slovami, že v prípade jeho obvinenia bude mať strana Za ľudí o ministerstvo vnútra „ešte väčší záujem“.
Kauzy a obvinenia
Trestné stíhanie exprezidenta, v kauze týkajúcej sa jeho spoločnosti KTAG, polícia spustila začiatkom decembra minulého roka. Kiska je tak oficiálne obvinený z daňového podvodu, ktorý sa mal stať medzi rokmi 2013 až 2014, teda v čase, kedy prebiehala jeho predvolebná kampaň. Mal si totiž v tom čase nechať preplácať časť výdavkov na kampaň prostredníctvom spoločnosti KTAG, ktorej šéfuje spolu so svojim bratom.
Následné daňové kontroly preverovali, či bol nadmerný odpočet DPH v výške 146-tisíc eur, ktorý si v apríli 2014 jeho firma nárokovala, oprávnený. Tieto peniaze mali podľa Kisku smerovať na propagáciu jeho mena. Daniari však nadmerný odpočet DPH, kvôli neuznaným nákladom, označili za neoprávnený čo podľa trestného poriadku znamená, že mohlo dôjsť, aj napriek nevyplateniu vratky, k spáchaniu trestného činu.
Hoci Kiska označuje trestné stíhanie svojej osoby za „politicky motivované“, postavila sa proti nemu aj nezisková organizácia Transparency Internacional Slovensko. Tá mu už v roku 2017 vyčítala, že by namiesto výhovoriek na „iný právny názor“ mal radšej prijať za svoje činy morálnu zodpovednosť.
Transparency v tej dobe vo svojej správe napísalo, že „je stále otázne, či okrem podvodu na daniach, vtedy kandidát Kiska neporušil aj zákon o financovaní volieb a či vykázal všetky výdavky resp. neporušil zákonný limit. Overiť by sa to dalo tak, keby… ukázal verejnosti faktúry a objednávky, ktoré mu na kampaň hradila jeho firma.“
Opakovane koná v dobrej viere
Exprezident však odmieta, že by z jeho strany išlo o úmysel a opakovane hovorí, že „konal v dobrej viere.“ „Konanie v dobrej viere“ je však u Kisku akosi pričasté. V dobrej viere vraj konal aj pri kúpe pozemkov vo Veľkom Slavkove v roku 1999.
Gro kauzy tvoril spor o vlastníctvo pozemkov, o ktoré sa exprezident na súde sporil s Jánom Francom. V októbri 2018 spor o pozemky vo Veľkom Slavkove nakoniec prehral hoci súd napokon rozhodol, že mal pri ich kúpe skutočne konať v dobrej viere, čo však obžaloba v priebehu procesu viac krát pokúsila spochybniť.
Popradský sudca Miroslav Radačovský, ktorý momentálne pôsobí ako poslanec v laviciach Európskeho parlamentu, do ktorého sa dostal na kandidátnej listine Kotlebovej ĽSNS, teda nakoniec prisúdil vlastníctvo sporného pozemku Francovi.
S Radačovským však neskôr Kisku spojil aj iný nešťastný politický krok. Svoje volebné heslo „Hlavu hore“, ktoré teraz zdobí jeho bilbordy po celom Slovensku, totiž odpísal práve od exsudcu Radačovského. Ten rovnaké heslo použil minulý rok pred voľbami do Europarlamentu. Možno aj v tomto prípade by sa Kiska bránil, že pri výbere hesla konal v „dobrej viere“.
Za všetkým hľadaj Fica
Zhodou okolností na totožné heslá nachádzajúce sa na bilbordoch Radačovského a Kisku upozornil expremiér Robert Fico, s ktorým má šéf strany Za ľudí dlhodobé spory. Tie sa vyhrotili po tom, ako Kiska, ktorý v tej dobe sedel v prezidentskom paláci, odmietol vymenovať Fica za predsedu Ústavného súdu.
Podľa Kiskových slov sa mu mal následne Fico vyhrážať a Kiska od vtedy opakuje svoju mantru o tom, že jeho trestné stíhanie má byť expremiérovou odplatou. Obvinenie z daňového podvodu, ktoré mu bolo políciou vznesené, pritom označuje za predvolebnú kampaň Smeru.
Dokonca aj nedávno zverejnenú videonahrávku rozhovoru medzi Milanom Reichelom a Michalom Šuligom Kiska označil za sprisahanie, ktoré zosnoval Fico. Zdá sa teda, akoby bol Kiska posadnutý myšlienkou, že za všetky jeho menšie či väčšie politické prešľapy nesie zodpovednosť niekto iný.
Namiesto toho aby, ako mu v minulosti odporúčala aj nezisková organizácia Transparency, prijal morálnu zodpovednosť za svoje činy, vyhovára sa na Fica alebo na „mafiánsky štát“, za ktorý Slovensko v minulosti označil.