Podnikatelia považujú za najväčšie hrozby populizmus a zvyšovanie daní a odvodov.

Slovensko zaostáva v konkurencieschopnosti automobilového priemyslu za európskymi krajinami ako aj zoskupením Vyšehradskej štvorky. Také sú závery novej štúdie, ktorú si nechal vypracovať Zväz automobilového priemyslu SR (ZAP SR). „Máme ekonomické fakty, ktoré poukazujú na to, že nerastieme, hľadali sme dôvody a chceli sme vedieť, kde sa nachádzame,“ priblížil motívy vzniku štúdie prezident zväzu Alexander Matušek.

Ten pritom upozornil, že nielen konkrétne čísla ale aj celková nálada v odvetví sa neuberajú dobrým smerom. Podnikatelia považujú za najväčšie hrozby populizmus a zvyšovanie daní a odvodov. Kým v roku 2018 očakávala asi štvrtina firiem, že rozšíri výrobu, vlani to bolo iba 12 percent.

Rástki najmä náklady na prácu

Štúdia hodnotila konkurencieschopnosť automobilového priemyslu z pohľadu nákladov a inovácií. V oboch pritom nie je situácia Slovenska lichotivá. Ako upozornil autor štúdie Mikuláš Luptáčik, na Slovensku síce rastie produktivita práce, ale náklady na prácu rastú rýchlejšie. "Oproti roku 2010 môžeme na Slovensku vidieť nárast produktivity práce o 28,8 percenta a nákladov na zamestnanca o 44,1 percenta," spresnil.



Práve tento nepomer implikuje zvýšenie jednotkových nákladov práce a tiež pokles nákladovej konkurenčnej schopnosti automobilového priemyslu na Slovensku. Tento vývoj podľa Luptáčika nebol lineárny. Zlomový bol najmä rok 2014, kým dovtedy bol vývoj priaznivý, po tomto roku išli náklady na prácu hore výraznejšie.

Málo investícií do výskumu

Ďalším problémom je podľa výsledkov štúdie aj inovačná konkurencieschopnosť automobilového priemyslu na Slovensku. Napríklad v rámci podielu výskumníkov na celkovej zamestnanosti v automobilovom priemysle Slovensko výrazne zaostáva. Lídrom je Nemecko s takmer 10 percentami výskumníkov, Slovensko dosahuje iba necelé jedno percento.

Podľa Matušeka je v tejto oblasti nevyhnutne potrebná podpora zo strany štátu, pretože kým napríklad Nemecko dáva každoročne na vedu a výskum 3,2 percenta HDP, Slovensko 0,8 percenta HDP. Pokles konkurencieschopnoti pritom môže viesť k zníženiu záujmu o investovanie na Slovensku a mať dopad na prílev zahraničných investícií.



Richter zmietol návrhy zo stola

Automobilovému priemyslu na Slovensku sa snaží pomôcť aj Ministerstvo hospodárstva SR. Ešte koncom minulého roka predstavilo šesť opatrení, ktoré by mohli posilniť jeho konkurencieschopnosť. Materiál však v rámci pripomienkového konania narazil na nesúhlas ministerstva práce. Rezort práce na čele s Jánom Richterom (Smer-SR) v podstate odmietol všetky predložené opatrenia.

Niektoré označil za bezpredmetné, iné za duplicitné alebo nesystémové. Konfederácia odborových zväzov SR dokonca žiada celý materiál stiahnuť z legislatívneho procesu. O opatreniach sa tak podľa ministerstva hospodárstva stále rokuje.

Rezort hospodárstva v rámci nich navrhuje pozrieť sa na dopady minimálnej mzdy, ako referenčnej veličiny, za účelom jej odpojenia, ako základu pre zvyšovanie celkových mzdových nákladov zamestnávateľov. Odporúča tiež vytvoriť mechanizmus na podporu udržania kvalifikovaných zamestnancov a ich pracovných návykov v čase stagnácie, ale aj revíziu pravidiel pracovného času z hľadiska ich flexibility.



K ďalším opatreniam patrí možnosť vyplácania prostriedkov na rekreačné poukazy zo sociálneho fondu zamestnávateľa, ale aj zmena právnych predpisov tak, aby vyplácanie 13. a 14. platu, prípadne ďalších platov vyplácaných nad rámec zákona, bolo oslobodené od odvodov a daní. Posledným opatrením je vytvorenie podmienok pre podporu automobilového priemyslu v súlade s legislatívnym rámcom Európskej únie.

Na Slovensku sa v minulom roku vyrobilo viac ako 1 100 000 automobilov. Slovensko tak aj naďalej ostáva svetovým lídrom vo výrobe áut per capita, čo znamená, že sa u nás vyrobilo 202 osobných motorových vozidiel na 1 000 obyvateľov. Podiel automobilového priemyslu na celkovom priemysle dosiahol 49,5 percenta a podiel na exporte 46,6 percenta. Automobilový priemysel na Slovensku priamo zamestnáva vyše 177-tis. ľudí a priamo aj nepriamo generuje až 275-tis. pracovných miest.