Mandát výcvikovej misie NATO v Iraku platí aj naďalej a jej prípadné rozšírenie sa udeje len so súhlasom irackej vlády a parlamentu. Povedal to minister obrany SR Peter Gajdoš (SNS) po skončení sa dvojdňových rokovaní šéfov rezortov obrany NATO v Bruseli.

Na prvom rokovaní ministrov obrany v roku 2020 sa podľa Gajdoša hovorilo aj o "zdieľaní spoločného bremena", čo znamená výdavky na obranu. Spojencov v tejto súvislosti informoval o tom, že Slovensko plní svoj rozpočtový harmonogram a v roku 2024 dosiahnu výdavky na obranu dve percentá HDP, pričom vlani to bolo 1,72 percenta a z toho 46,1 percenta išlo na modernizáciu ozbrojených síl.

Najdôležitejšie rokovania ministrov boli o výcvikových misiách NATO v Afganistane a Iraku. Upozornil na dôležitosť zaistiť bezpečnosť slovenských vojakov na misiách v zahraničí, a preto privítal, že generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg ministrov informoval o liste irackej vlády, ktorá si stanovila tri podmienky na pokračovanie misie NATO v Iraku, a tie hovoria aj o zárukách pre bezpečnosť účastníkov tejto misie.



"Po prvé mandát, ktorý vznikol na pozvanie irackej vlády, pokračuje ďalej. V prípade rozširovania úloh tejto misie je potrebné mať súhlas irackej vlády a parlamentu a tretia podmienka bola okolo riešenia bezpečnosti vojakov, kde sa iracká vláda zaviazala, že zaručí bezpečnosť vojakov, ktorí sú tam na výcvikovej misii," konštatoval slovenský minister.

Gajdoš pripomenul, že doteraz boli slovenskí vojaci na dvoch rôznych misiách v Iraku. Tá prvá, po dvoch rotáciách už ukončená, sa uskutočnila na pozvanie irackej vlády a obsahovala výcvik policajtov a špecialistov na opravy bojovej techniky.

Druhá misia je už v rámci NATO pod velením Kanady a s mandátom, ktorý jej vlani dala Národná rada SR. "Plníme úlohy stanovené týmto mandátom, to je účasť na veliteľskej štruktúre, výcvikové akcie pre špecialistov, či už v oblasti odmínovania, alebo mechanizovanej pechoty," dodal Gajdoš.

Slovensko má možnosť poslať do misie NATO v Iraku 40 profesionálnych vojakov na zabezpečenie výcviku, asistencie a poradenstva pre domáce ozbrojené sily.



Gajdoš zdôraznil, že jednotky NATO budú prítomné v Iraku dovtedy, kým to bude iracká vláda požadovať. "My uznávame suverenitu Iraku a irackej vlády — Slovenská republika aj NATO. V prípade, že by v budúcnosti išlo o rozširovanie misie NATO, tak o to musí požiadať iracká vláda a bolo dohodnuté, že vláda to bude komunikovať s parlamentom. Pokiaľ budú obe zložky súhlasiť, bude sa pokračovať s rozšírením misie," spresnil šéf rezortu obrany SR.

Gajdoš zároveň pripomenul stretnutie ministrov obrany so šéfom diplomacie EÚ Josepom Borrelom, na ktorom zaznel dôraz na spoluprácu medzi EÚ a NATO a vyvarovanie sa zdvojovaniu obranných spôsobilostí. Brexit je pre EÚ novou situáciou, ale v oblasti obrany spolupráca pokračuje, o čom britského rezortného kolegu na spoločnom stretnutí v Bruseli ubezpečili aj ministri obrany krajín Vyšehradskej štvorky (V4).

Štvrtkové pracovné raňajky ministrov boli venované vzťahom s Ukrajinou. Gajdoš uviedol, že pozval ukrajinského ministra obrany Andrija Zahorodňuka na návštevu Slovenska a v Bruseli potvrdil podporu a pripravenosť SR pomôcť Ukrajine z hľadiska jej transatlantickej a proeurópskej orientácie. Minister pri tejto príležitosti vyzdvihol spoluprácu vojenských akadémií z oboch krajín a spoluprácu na úrovni náčelníkov generálnych štábov a pripomenul, že Slovensko je gestorom v jednom z programov odmínovania na Ukrajine, ktoré má na starosti NATO.