Komentár Vladimíra Maľševa (Fond strategickej kultúry)
Trump a neokonzervatívci - štruktúra vplyvu.
Kto zabil generála Kásema Solejmáního, veliteľa špeciálnych síl Strážcov islamskej revolúcie? Zomrel v Iraku pri výbuchu americkej rakety. Otázka sa zdá zbytočná. Sám Donald Trump priznal, že na atentát dal osobný rozkaz. O niekoľko dní neskôr ale americké médiá uviedli, že rozhodnutie Trumpa bolo prijaté pod vplyvom neokonzervatívcov. Teda skupiny amerických politikov, ktorí sú lojálni skôr Izraelu než USA.
Podľa The New York Times vo svojom blízkom okolí Trump priznal, že bol prinútený urobiť toto tvrdé gesto voči Iránu niektorými republikánskymi senátormi. Ich podporu totiž potreboval v boji proti obžalobe. Potvrdil to i The Wall Street Journal: „Trump sa po útoku priznal priateľom, že na odstránenie Solejmáního pristúpil pod tlakom senátorov, keďže ich potrebuje v nadchádzajúcej diskusii o obžalobe v Senáte".
„Solejmání nepredstavoval priame riziko pre USA. Jeho smrť je výsledkom vydierania neokonzervatívcov. Tí majú veľký vplyv v Senáte. Preto si mohli dovoliť vydierať amerického prezidenta," zhrnul situáciu taliansky Il Giornale.
A tu sa nevysvetliteľné stane úplne jasným. Nikto nebral vážne Trumpove slová, že Solejmání údajne pripravoval útoky na štyri americké ambasády. Najmä preto, že to nikto nikdy nepotvrdil. Podľa šéfa Pentagónu Marka Espera, neexistuje jediný spravodajský dôkaz potvrdzujúci prípravu takéhoto útoku.
„Neokoni“, teda neokonzervatívci, vymenili život iránskeho generála za podržanie Trumpa v procese impeachmentu. Napokon 5. februára Senát hlasoval o zneužití moci prezidentom v pomere 52:48 v prospech Trumpa.
Neokoni sa sformovali na začiatku 70. rokov minulého storočia v rámci Demokratickej strany. Časť demokratov totiž nesúhlasila s postojom strany, ktorá bola proti vojne vo Vietname.
Zakladateľmi neokonzervatívneho hnutia boli Irving Kristol a Norman Podgorec. Svoje názory sformulovali v časopise Commentary už v 50. a 60. rokoch minulého storočia. Podľa nich sú USA povolané, aby vo svete zaviedli „globálnu humánnu hegemóniu“. Na základe svojej absolútnej nadradenosti kultúrnych a sociálno-politických hodnôt. Túto nadvládu majú USA nastoliť prostredníctvom „posilnenia vojenskej prevahy a priamych zásahov“.
V republikánskej strane začali neokoni dominovať v 90. rokoch minulého storočia. Symbolom ich línie je, že ktorákoľvek krajina na svete, ktorá postupuje v rozpore so záujmami USA, by sa mala považovať za hrozbu americkým „národným záujmom“.
Neokoni sú malou ale pomerne zomknutou a veľmi vplyvnou skupinou. Mnohí z nich sú otvorenými zástancami sionizmu. Najmä Irving Kristol, Norman Podgorec, Max Booth, Richard Pearl, Paul Wolfowitz, Robert Kagan, Douglas Faith, Lewis Libbyo, Elliot Abrams a John Bolton.
Mimochodom, Bolton, bývalý Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť, poblahoželal k vražde Solejmáního. Vyjadril nádej, že odstránenie iránskeho generála bude prvý krok na ceste k zmene režimu v Teheráne. Bolton sa pritom ako horlivý predstaviteľ neokonzervatívneho hnutia úplne stotožnil s teroristickou organizáciou Islamský štát. Aj ona podľa BBC privítala smrť iránskeho generála. Nazvala ho „Božím zásahom“, ktorý pomôže ich spravodlivej veci.
„V roku 2016 Donald Trump, ktorý bol vtedy prezidentským kandidátom, nazval Baracka Obamu zakladateľom Islamského štátu. A teraz síce Trump nie je zakladateľom tejto teroristickej skupiny, ale jej zachráncom," uviedli ironicky o zjavnej zhode záujmov neokonov a teroristov The New York Times.
Ak majú americké médiá informujúce, že rozhodnutie Trumpa o zabití iránskeho generála bolo prijaté pod vplyvom neokonzervatívcov, skutočne pravdu, potom aktuálna štruktúra vplyvu v najvyšších vrstvách americkej politiky neveští ozaj nič dobré.