(autor je predseda a analytik Inštitútu národnej politiky)

Aj keď formálne išlo v debate na TV Markíza o preťahovanie lana, kto si viac uchmatne a kto bude premiérom, neoficiálnu súťaž o najväčšieho demagóga opäť presvedčivo vyhral Igor Matovič (OĽaNO).

Hlasovanie divákov na sociálnej sieti len potvrdilo ako sme náchylní nechať sa manipulovať. Rébus ako je možné, že hereckou rolou jediného nezamúčeného v mlyne, dokonca po desiatich rokoch v parlamente, z toho dva vo vláde, dokáže zmiasť také množstvo ľudí popri politikovi, ktorý sa len chystá do „mlyna“, tak túto anomáliu by mala vážne riešiť Slovenská akadémia vied. Alebo divák, volič, ktorý uveril v Matoviča – spasiteľa. Naše prostredie musí byť už vážne deformované, ak sa niekto po desaťročí nepretržitého poslancovania dokáže štylizovať za „neštandardného“ politika a plynule si prisvojiť pôvodnú tézu Borisa Kollára, s ktorou išiel do politiky logicky nezamúčený.

Matovič v relácii striedal rôzne alternatívne role, presnejšie menil si masky ako v čínskom divadle. V duely nešlo ani o voličov OĽaNO, ani Progresívneho Slovenska, ani tých nerozhodnutých, ale najmä o voličov Kotlebu. Tu cíti samo štylizovaný tribún ľudu a ombudsman v jednej osobe rezervoár, ktorý by z neho mohol urobiť malého diktátora. Ako inak – tiež v mene ľudu. Lenže má problém. Hoci na grupen billboarde marketingový slogan OĽaNO tvrdí, že majú najlepšiu kandidátku, Matovičova jednotka podľa jeho slov nenájde odvahu zobrať ministerský post. A tak vnútorné rozpory musia politici v diskusiách prekrývať vzájomným sa rozporovaním, len aby si ľudia nevšimli diery v ich postojoch a tvrdeniach, určených zjavne len pred voľbami.

Prezidentka ako stranícky maskot PS

Aj Michal Truban (PS/Spolu) sa preriekol. Najpodstatnejšia informácia, ktorá môže spôsobiť politické zemetrasenie je používanie prezidentky Zuzany Čaputovej (v slide k voľbám prezidenta) na politickú propagáciu strany PS/Spolu na webstránke tohto politického subjektu v hlavnom okne!

Truban má pravdu, keď priznal, že má problémy nielen s bielym práškom, ale aj rétorikou, pretože potvrdil, že Zuzanu Čaputovú vyrobilo PS a brali ju ako svoju progresívnu kandidátku! Pupočnú stranícku šnúru evidentne ani hlava štátu, ani jej materská strana neprestrihli, čo je vážne politický, aj etický problém, keďže ju progresívci naďalej v kampani využívajú ako straníckeho maskota.

Ani Matovič neprekročil svoj tieň vykrúcaním pri pristihnutí o tom, že jeho chlapské slovo môže mať viacero výkladov. Napriek tomu, že bol usvedčený, opäť bohorovne hral, že on má pravdu a „chce bojovať o pravdu“.

Duel pôsobil ako vzájomné rozporovanie sa štýlom humánneho zabíjania protivníka, s čím mal zjavne menší problém šéf OĽaNO. Figliarsky strečkuje ako v rozprávke - „ani holý, ani oblečený; ani na voze, ani peši“. Dokedy bude ľudí baviť táto hra na pána neurčitého, ale dôležitého, je na obyčajných voličoch. Zrejme a, žiaľ,  naozaj „obyčajných“.

Matovič totiž vycítil, že od Kotlebu by si mohol pretiahnuť časť voličov, čo by ho mohlo vystreliť na nepredstaviteľnú politickú obežnú dráhu, z ktorej by sa pozeral zhora na ostatných. Evidentne sme boli svedkami posunu v Matovičovom egu, ktoré dlho tajil, keď odmietol, že by svoj post premiéra mohol prepustiť inej politickej strane. Takže ďalší rozprávkový oxymoron -  nechcem, ale nedám.

Očierniť, vysviniť, znechutiť

Všetky diskusie  pripomínali zhodne detektor lži. Najsnaživejší v hádzaní špiny a hre na Čierneho Petra na súpera bol Miroslav Beblavý, ktorý sa v RTVS tváril, že on nič, on muzikant;  gorily vôbec nevidel, ani nestretol, ani nemá pocit viny či zodpovednosti. Bolo vidieť, že aj „noví“ politici si veľmi rýchlo zvyknú na hrubú hrošiu kožu. A tak najpodstatnejšou pre voličov pred voľbami by mala byť otázka o audite. Nie politici po voľbách, ale volič by mal vyhodnotiť, čo kto reálne urobil, namiesto skoku na háčik sľubov o budúcej zmene. Veď je skutočne neštandardné, aby sa služobne 18-ročný (Beblavý) aj desaťroční (Matovič) politici opäť len sľubovali svetlé zajtrajšky namiesto toho, aby preukázali odpočet a efektívnosť svojej desaťročnej politickej kariéry. A práve v tejto neúspešnosti je možno pes zakopaný. Vinu za to, že doteraz nepresvedčili ľudí na Slovensku nenesú oni, politici, ale tí zlí „mafiáni“ a zlodeji, o ktorých rozprávajú ako o Yetim. Jednoducho, keby Yeti nebol, museli by si ho vymyslieť.