Bývalý hokejový reprezentant SR Róbert Pukalovič kandiduje na kandidátke ĽSNS ako nominant Národnej koalície. Kto je Róbert Pukalovič, a prečo sa rozhodol vstúpiť do politického zápasu?

Patríte medzi najznámejších slovenských hokejových obrancov, v mladosti ste obliekali dres Slovana Bratislava a jednu sezónu ste hrali aj za Duklu Trenčín. Od roku 1990 ste pôsobili vo viacerých kluboch vo Fínsku. Potom opäť v našej lige a svoju hráčsku kariéru ste ukončili v Nitre. Ako držiteľ najvyššej trénerskej licencie ste pôsobili istý čas aj v zahraničí a hrdíte sa aj titulom z práva.

Prečo práve politika? To asi zaujíma mnohých Vašich fanúšikov.

Všetci vidíme a kritizujeme, čo sa posledné roky na Slovensku deje. Nefunkčné zdravotníctvo, školstvo, kde patrí aj šport, korupcia, sociálne veci, všetko zlyháva. Mal som možnosť vidieť v zahraničí ako veci môžu fungovať a fungujú. Vždy som bol aktívny, v športe sa to ani inak nedá. S kamarátmi lamentujeme, že ako by to malo vyzerať, no reálne sa to dá zmeniť len vtedy, ak sa človek začne politicky angažovať. Pri posedení s kamarátmi veľa nezmeníte. Môj priateľ Andrej Gmitter, s ktorým som začínal moju športovú kariéru práve v Bardejove ma presvedčil, že bez boja a tvrdej práce nič nedokážeme zmeniť, a platí to aj v politike, preto som sa rozhodol uchádzať o dôveru občanov. Tí, ktorí ma poznajú vedia, že nič mi nespadlo z neba. Dôležitý je cieľ, v športe to bol gól, v politike to bude dobrý zákon pre občana.

Ako ste sa dostali k Národnej koalícii?

Mám tam viacero priateľov a známych. Dôverujem predsedníčke Slavěne Vorobelovej, je dosť rázna, priama a cieľavedomá, pričom je v strane viacero skúsených komunálnych a župných poslancov, napríklad Peter Oremus. Strana má silné regionálne štruktúry, v komunálnych voľbách skončila ako štvrtá s najvyšším počtom poslaneckých mandátov. Sú tam ľudia so skúsenosťami zo štátnej a verejnej správy, samosprávy, podnikateľského prostredia, čo považujem za dosť dôležité, ak sa teda chcete podieľať na riadení štátu a správe vecí verejných. Ich slogan „Miliarda pre rodiny“ a „Slovensko na prvom mieste“ som registroval ešte rok, dva dozadu. Pričom, ak si pozriete programové priority, sú tam veci, ktoré Slovensko potrebuje.

Akej oblasti by ste sa chceli v prípade úspechu venovať prioritne?

Výchova mládeže je podľa môjho názoru zo strany štátu zanedbávaná. Chýbajú systémové koncepčné riešenia ako mladých ľudí viesť k športovej aktivite, ktorá je zároveň aj prevenciou v oblasti zdravia. Mnohí rodičia to majú ťažké, pretože športové aktivity nie sú práve najlacnejšou položkou v rodinnom rozpočte. Aj preto bude mojou prioritou podporovať rodiny s deťmi, aby sa mohli rozvíjať. Samozrejme musíme vytvárať podmienky aj pre tie najväčšie talenty, aby Slovensko mal kto vôbec v budúcnosti reprezentovať v zahraničí. Teda určite by som sa rád venoval predovšetkým tomu, čomu najlepšie rozumiem, a to oblasti školstva a športu.

Nebáli ste sa nálepky „FAŠISTA“? Predsa v liberálnej Bratislave sa to nenosí.

Dovoľte sa mi zasmiať. Je to len politický boj liberálov súperov nálepkovať, špiniť, fabulovať. Pre mňa je podstatné, že Najvyšší súd SR vyniesol rozsudok, strana má zastúpenie v europarlamente a v programe nič fašistické nie je. Je demokracia a treba rešpektovať demokratické princípy, aj keď sa to určitým progresívnym politikom nepáči. Som tímový hráč a aj kandidátka strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko spolu s programom je tímovou prácou strán (pozn. red. ĽSNS, Národná koalícia, Doma dobre, Priama demokracia, KDŽP – Aliancia za Slovensko), ktoré sa dokázali zjednotiť a spojiť pre zachovanie našej národnej identity, tradičnej rodiny, kresťanských hodnôt. Vidíme, že Európa sa islamizuje a toto tu hádam nedovolíme. Veď naši rodičia a starí rodičia a hlavne naše deti by nám to nikdy neodpustili. Som proti liberálnej propagande a všetkým tým zvrátenostiam, ktoré sa na nás zo západu sypú – LGBTI, registrované partnerstvá, americké vojenské základne, atď.  Bránil som náš tím na ľade, budem brániť aj naše Slovensko pred hrozbami liberalizmu. Veď hádam v nás ostalo kus normálnosti.