Na západnom obzore žiari v týchto dňoch krásna, silná a veľká „hviezda“. Ide o planétu
Venuša, ktorá je po Slnku a Mesiaci najjasnejším objektom na našej nočnej oblohe.

Topí sa tam aj olovo

Venuša je našou najbližšou susednou planétou. Veľkosťou sa Zemi podobá najviac zo
všetkých planét Slnečnej sústavy. Zároveň rotuje opačne ako ostatné planéty. Je tretím
najjasnejším objektom našej oblohy, a to po Slnku a Mesiaci. Ešte začiatkom 20. storočia sa
verilo, že pod hustými mrakmi, vďaka ktorým tak svieti, sa ukrýva praveký svet. Hoci bližšie
ako Venuša k Slnku je Merkúr, najhorúcejšou je práve Venuša. Panuje tam totiž
superskleníkový efekt. Na Venuši prekvitajú vulkány, ktorých je tam okolo 1600 a topí sa tam
dokonca i olovo.

Paradox Venuše objavil Galilei

Písal sa rok 1610, keď Galileo Galilei urobil zaujímavý objav. Venuša najviac žiari, keď z nej
vidieť iba kosáčik. Naopak, menšia je, keď je voči nám v splne. Boli zámery vpúšťať do
atmosféry Venuše mikroorganizmy, ktoré by pohlcovali kysličník uhličitý a vypúšťali by kyslík,
aby pretvorili atmosféru na Zemi podobnú. Venušu vidieť večer na oblohe ako prvú, preto
dostala názov Večernica. A ráno ako poslednú – odtiaľ prezývka Zornička.

Kauza Betlehemská hviezda

Hoci Venuša je v týchto dňoch skutočne impozantným javom západnej oblohy, na
Betlehemskú hviezdu tipujú odborníci dve iné planéty. A to Jupiter a Saturn, ktoré na oblohe
patria rovnako k najjasnejším objektom. V roku sedem pred Kristom došlo ku konjunkcii
(významnému priblíženiu) Jupitera a Saturnu v súhvezdí Rýb. Tá sa trikrát opakovala. A práve
toto mohla byť „hviezda“, ktorá viedla biblických mudrcov.