Ešte nemáme ani po voľbách a už je nová vláda nestabilná. Strany, ktoré sa pasujú do politickej zmeny, sa navzájom kritizujú a kladú si podmienky, čo začína mávať aj ich preferenciami.

Najnovšie sa do sporu so všetkými dostal Igor Matovič. Nie je to pritom prvýkrát, čo si nováčikovia a zvyšok opozície skočili s lídrom OĽaNO do vlasov. Matovič už desať rokov svojimi, povedzme slušne, netypickými nápadmi dokáže na politickej scéne vyvolať vlnu emócií. Párkrát sa mu to podarilo až do takej miery, že s ním kolegovia z iných strán nechceli spolupracovať.

No on to skúša opäť. A tým skúša aj trpezlivosť svojich budúcich potencionálnych koaličných partnerov doslova pár dní pred voľbami. Šéf Obyčajných ľudí sa totiž na internete rozhodol pýtať obyčajných ľudí, čo by chceli, aby nová vláda pre nich urobila. Všeľudové hlasovanie má byť základom programového vyhlásenia vlády. To naozaj Igor Matovič, ktorý je v politike už desať rokov, nevie, čo je v tejto krajine zlé a čo je potrebné zmeniť? Pýtať sa ľudí, čo od politikov chcú, je akoby sa vás inštalatér pýtal, ako vám má opraviť pokazený ventil. Volič očakáva riešenia od politikov, nie naopak. Pár dni pred uskutočnením volieb je jeho snaha zisťovať problémy ľudí nielen amatérska, ale aj nezodpovedná. Na to mal predsa celé roky, ktoré namiesto komunikácie s občanmi venoval výkrikom a svojskému robeniu politiky.

Programové vyhlásenie vlády je dokument, ktorý tvoria politici na základe odborných priorít a finančných možností. Volič predsa ani len netuší, čo si krajina môže dovoliť a ako dosiahnuť aj dobré výsledky. To očakávajú občania, že im povedia politici, ktorých si volia. Že oni navrhnú cestu k úspešnému cieľu. Veď preto idú voliť, aby vložili zodpovednosť do rúk predstaviteľov štátu.

Vládny program je navyše dokument, ktorý má byť kompromisom všetkých koaličných strán. Avšak Matovič opäť raz hovorí, že ak mi doň nedáte to, čo vzíde z hlasovania a navyše nesplníte mi to hneď, ja do vlády s vami nepôjdem. Odvážny postoj. Pre lídra OĽaNO však tak typický. Presne pred desiatimi rokmi, kedy sa podnikateľ z Trnavy zázrakom stal súčasťou poslaneckého klubu SaS, si pri zostavovaní vládneho programu úplne rovnako kládol podmienky. A dokonca sa len mesiac po vzniku vlády vyhrážal odchodom z koalície, ak mu nevyhovejú. Ak sa Richard Sulík pre budúce blaho krajiny rozhodol na toto vydieranie Matoviča zabudnúť, líder OĽaNO robí všetko preto, aby v ňom oprášil spomienky. Sulík sa musí na spoluprácu s Matovičom už dnes veľmi tešiť, možno mu ani nedá spávať. „Pozitívne“ emócie sa podarilo „Obyčajnému človeku“ vyvolať aj vo zvyšku potencionálnych partnerov.

Dnes, keď je viac menej jasné, že Matovič a spol budú podstatným článkom pri zložení budúcej koalície, je konanie šéfa OĽaNO minimálne nezodpovedné. Alebo práve naopak, veľmi dobre premyslené. Ak totiž chcú nováčikovia progresívci a kiskovci dať dokopy sľubovanú zmenu, bez OĽaNO to nepôjde. Matovič ich dokonca svojimi preferenciami dobieha. A človek aj politik ako on si začína byť vedomý svojho potenciálu a v aktuálnom rozložení síl aj svojej nenahraditeľnosti. A ako skúsený politik vie, že ak bude robiť tanečky, môže si po voľbách vytancovať viac.