Podľa medzinárodného prieskumu Gallupovho inštitútu sa cítia Rusi menej šťastní než celosvetový priemer.
Podľa portálu Vedomosti.ru, ktorému výsledky poskytol holding Romir, sa prieskum konal v novembri a decembri roku 2019. Zúčastnilo sa ho celkovo 45 000 ľudí z 46 krajín. V samotnom Rusku bolo oslovených 1 500 osôb zo všetkých regiónov.
Celkovo sa podľa tohto prieskumu cíti vo svete šťastným 59 % a nešťastným 11 % opýtaných. Ostatní zúčastnení sa nevedeli jednoznačne rozhodnúť. Takzvaný „Index šťastia“ počítali organizátori prieskumu ako rozdiel medzi kladnými a zápornými odpoveďami. Dosiahol teda úroveň 48. A približne súhlasí s nameranými výsledkami z minulého roka.
V Rusku je šťastných 42 % a nešťastných 18 % opýtaných. Čo dáva výsledok 24. „Index šťastia“ tak predstavuje len polovicu celosvetového priemeru. Výsledky minulého roka sú na porovnateľnej úrovni ako v roku 2013. Po stabilných hodnotách v ostatných rokoch tak prudko klesol. V roku 2018 sa výskum v Rusku nekonal. Oproti roku 2017 však index klesol takmer dvojnásobne. Vtedy bolo šťastných 55 % a nešťastných len 11 % opýtaných. Vtedy index v Rusku prvýkrát prevýšil celosvetový priemer.
Na osobné pocity ľudí dávajú čoraz častejšie dôraz i ekonómovia. Veličiny ako napríklad Hrubý domáci produkt (HDP) totiž nedokážu „zmerať“ pocity sociálnej nerovnosti či napätia v spoločnosti. Organizácia spojených národov uvádza svoj „Celosvetový index šťastia“. Rusku v ňom patrí 68 miesto z celkovo 156 krajín. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj zasa sleduje „Index kvality života“. Jeho priemer je 6,5. Rusi sa podľa neho cítia šťastní iba na úroveň 5,8. Svetové ekonomické fórum „Davos“ začalo od roku 2017 sledovať „Index inkluzívneho rozvoja“. Jeho cieľom je sledovať rovnomernosť rozloženia výhod rozvoja hospodárstva na všetky spoločenské triedy. Tento index sleduje osobitne rozvinuté a rozvíjajúce sa krajiny. Rusku patrilo v roku 2018 aktuálne 19 miesto medzi rozvíjajúcimi sa krajinami. Na čele bola Litva, za ňou Maďarsko a Azerbajdžan. Ale v spoločnom rebríčku všetkých sledovaných krajín by Rusku patrila 28 priečka.
Ekonómovia venujú čoraz viac pozornosť pocitom šťastia obyvateľstva, pretože to by mal byť konečný cieľ každej štátnej politiky. Podľa Olega Zamulina, riaditeľ Centra pre makroekonomický výskum Sberbank, „HDP síce meria produkciu, ale jeho rast ešte sám o sebe nezlepšuje život ľudí. Je tiež dôležité, koľko voľného času majú, aké je ich zdravie, či aký je stav životného prostredia“.
„Odborníci sa snažia nájsť všetko zahŕňajúci index, ktorý by odrážal spokojnosť ľudí so životom. Pretože rast HDP nemôže byť dostatočným meradlom efektívnosti vládnej politiky,“ mieni Jevgenij Nadoršin, hlavný ekonóm PF Capital Holding. Zatiaľ žiadny ukazovateľ ale nedokázal nahradiť HDP univerzálnosťou.
„Najvyšší index zaznamenali v Gallupovom prieskume krajiny ako Kolumbia, Indonézia a Ekvádor. Pritom nejde o najrozvinutejšie krajiny, kam by ste sa chceli presťahovať,“ poznamenáva Nadoršin. Preto ide o veľmi subjektívne hodnotenie. „Obyvatelia Latinskej Ameriky a juhovýchodnej Ázie sú vo všeobecnosti optimistickejší a otvorenejší. Zrejme kvôli temperamentu, podnebiu a kultúrnym tradíciám,“ vysvetľuje prezident Romir a viceprezident Gallup International Andrej Milechin. Navyše, náboženstvá mnohých ázijských krajín podporujú pocit šťastia. Zároveň sa väčšina porovnáva so susedmi, ktorí na tom nie sú materiálne o nič lepšie. Rusi sa naopak podľa Milechina porovnávajú s najvyspelejšími krajinami sveta.
Gallupov index šťastia v Rusku sa v roku 2019 vrátil presne na úroveň do roku 2014. „K neobvyklému rastu vtedy došlo po pripojení Krymu,“ uviedol ekonóm a autor štúdie o úrovni šťastia v postkomunistických krajinách Sergej Guriev. Vo svojej práci vychádzal i z Gallupových údajov. „Pokles začal už v roku 2015. Prudko sa zrýchlil v rokoch 2018 až 2019. Vtedy krymská eufória vyprchala. V rokoch 2013 až 2019 príjmy vo svete rástli. Rástol aj index. V Rusku sa ale za toto obdobie nezvýšili,“ vysvetľuje Guriev. Podľa Nadoršina sú výsledky prieskumu v súlade s odhadom očakávaných zmien v ekonomike od Rosstatu. „Je škoda, že Gallup nerobil prieskum i v roku 2018. Vtedy začali očakávania klesať. A to po skončení majstrovstiev sveta vo futbale. Počas nich totiž bolo oznámené zvýšenie veku odchodu do dôchodku a DPH,“ pripomenul.
