Najväčšou devízou programu SaS podľa jej predsedu Richarda Sulíka je, že neponúka ciele, ale konkrétne riešenia jednotlivých problémov. „Napríklad Andrej Kiska si dal do programu, že postavia 20.000 bytov. To je cieľ. Ale nemá tam napísané, za aké obdobie, kto to má postaviť, za čie peniaze, kto to má manažovať a potom prevádzkovať. My máme k tejto otázke v kapitole Stavebníctvo a nájomné bývanie konkrétne napísané, čo treba spraviť,“ povedal Sulík v diskusii na Tablet TV.

„Ak chcete podporiť nájomné bývanie, musíte zákonne vyriešiť problém s neplatičmi. Dnes neplatiča nedokážete dostať z bytu, respektíve musíte mu dať náhradné ubytovanie, čo je ako z dažďa pod odkvap. Preto developeri nechcú stavať nájomné byty a chcú iba predávať,“ vysvetľuje Sulík. Jeho strana by chcela zjednodušiť financovanie developerských projektov zameraných na výstavbu nájomných bytov a nanovo riešiť aj odpisy.

„Máme tam možno desať alebo 15 konkrétnych návrhov, ako zjednodušiť výstavbu bytov a podporiť nájomné bývanie. Napríklad DSS investujú peniaze do štátnych úložiek, kde je smiešne úročenie. Keby DSS mohli investovať do realitných fondov, mali by ony lepšie úročenie, pribudli by zdroje a nájomné bývanie by bolo lacnejšie,“ tvrdí.

„Aj keď teraz sú v móde rôzne marketingové chytáky a nesplniteľné sľuby, predsa len dostatočne veľký počet voličov chápe, že na zodpovedné vládnutie potrebujete skúsenosti a riešenia. SaS existuje 11 rokov. Toto je dôležitejšie ako politický marketing,“ konštatoval Sulík.

Na poznámku, že z 11 rokov existencie bola SaS deväť rokov v opozícii a jediné volebné obdobie vo vládnom kabinete sa jej nepodarilo dokončiť, Sulík reagoval, že z chýb minulosti sa snažia poučiť. „Bolo to v úplných začiatkoch a nikto učený z neba nespadol. A keď sa teraz pozriete, všetky veci, ktoré sa vyčítajú mne, sú staré dobrých deväť – desať rokov,“ tvrdí.

V prvej desiatke kandidátnej listiny strany figuruje ako jednotka Richard Sulík nasledovaný Luciou Ďuriš Nicholsonovou. „Kandidátku sme vždy zostavovali tak, že dopredu išli odborníci. Aj teraz sú tam tímlídri, Gröhling pre školstvo, Baránik pre spravodlivosť, Cigániková pre zdravotníctvo, to sú zhodou okolností oblasti, na ktorých sme sa s našimi potenciálnymi koaličnými partnermi zhodli, že sú prioritné. A za nimi nasledujú ďalší tímlídri,“ vysvetľuje Sulík.

„,Vypichol' by som jedno meno, Ján Oravec, dlhoročný predseda Združenia podnikateľov Slovenska. Dlhodobo vysvetľuje ľuďom, že sa najprv musí dariť podnikateľom, aby sa darilo ich zamestnancom. To je aj naša filozofia. V povolebných vyjednávaniach, ak nám voliči dajú dôveru, on bude viesť náš vyjednávací tím,“ povedal Sulík.

Po jesennej kríze je podľa neho SaS stabilizovaná a preferencie má nad hranicou zvoliteľnosti. „Aj keď preferenciám netreba dávať príliš veľkú váhu, stačí sa pozrieť, aké sme ich mali pred štyrmi rokmi,“ pripomenul Sulík, že jeho strana v minulých voľbách v porovnaní s prieskumami zabodovala dvojnásobne.

Upozornil aj na to, že jediné stretnutie, na ktoré bola pozvaná celá parlamentná opozícia okrem ĽSNS a na ktoré aj všetci prišli, organizovala práve SaS. „V tejto chvíli som asi jediný, kto vie celú opozíciu dostať za jeden stôl,“ poznamenal Sulík.

Keďže strany nevedia, ktoré z nich postúpia do NR SR, podľa Sulíka nemá zatiaľ zmysel zjednocovať programy. Ocenil však, že so stranou Za ľudí, PS-Spolu a KDH označili za spoločné hlavné priority školstvo, zdravotníctvo a spravodlivosť. SaS k nim ešte samostatne priraďuje zlepšovanie podnikateľského prostredia.

Strana chce na riešenie trestnej činnosti sudcov zriadiť samostatnú inštitúciu, Kriminálny úrad justičnej stráže. „Chceme zrušiť imunitu na rozhodnutia, rozsudky. Keď raz rozhodnú zjavne v rozpore so zákonom, nemôžu sa sudcovia odvolávať na svoj právny názor,“ tvrdí Sulík.

„Chceme posilniť stredné školstvo na úkor vysokého školstva. A vysoké školy nesmú byť na úrovni lepších stredných škôl, treba zvýšiť nároky na vysoké školstvo. A tým vysokým školám, ktoré nároky nespĺňajú, treba odobrať akreditáciu,“ naznačil.

V zdravotníctve chce SaS ako prvú vec stanoviť nárok pacienta. „Zdroje, ktoré idú do zdravotníctva, sú obmedzené. Nemôžeme za to poskytovať neobmedzenú zdravotnú starostlivosť. Ak všetci musia dostať všetko, výsledok je, že si nosíte do nemocnice vlastný záchodový papier. Je zjavné, že to takto fungovať nemôže. Musíme stanoviť, na čo presne má pacient nárok zo svojho poistenia, a ak chce viac, môže sa pripoistiť alebo si priplatí,“ uzavrel Sulík.