Komentár Igora Šumejka (Fond strategickej kultúry)

Poľsko si urobilo z Osvienčimu biznis. Pritom takmer polovica európskych Židov zomrela na území bývalého Sovietskeho zväzu.

Ako viete, „krízový tím“ vytvorený v aparáte poľského prezidenta Andrzeja Dudy, ktorý bol pripravený vyvrátiť tézy prejavu Vladimíra Putina v Jeruzaleme, nemal nakoniec prácu. A čo „vyvrátite“, keď ruský prezident povedal: „Holokaust bolo cielené ničenie ľudí. Musíme si však uvedomiť, že nacisti pripravovali rovnaký osud aj pre mnohé iné národy. Nielen pre Židov. Na rade mali byť Rusi, Bielorusi, Ukrajinci a aj Poliaci. Jednoducho všetci „podľudia“ v ich očiach“.

Je pravda, že napriek tomu sa poľskému premiérovi Mateuszovi Morawieckemu čo to podarilo. Vyhlásil, že v lete roku 1944 Červená armáda zastavila útok úmyselne. Tým podľa neho „odložila“ oslobodenie Osvienčimu na šesť mesiacov. Čím údajne dala nacistom čas na stiahnutie. A tiež na organizovanie pochodov smrti až do januára 1945.

Je možné, že Morawiecki len jednoducho nerozumie dejinám. A nemá poňatie o povahe bojov počas Veľkej vlasteneckej a celkovo Druhej svetovej vojny. Leningradská blokáda bola napríklad prelomená až rok po porážke nacistov pri Stalingrade. Šesť mesiacov po bitke pri Kursku. Na operáciu „Bagration“, ktorej výsledkom bolo oslobodenie Bieloruska, sa sovietske jednotky pripravovali viac ako šesť mesiacov. Pritom sa už nachádzali blízko Vitebska a Minska. To, čomu rozumejú izraelskí a bieloruskí veteráni, je ale zrejme pre „varšavských Napoleonov“ len ťažko pochopiteľné.

Historická pravda však nesedí do oficiálneho príbehu koncentračného tábora Osvienčim, ktorý Poľsko vytvorilo. Z ktorého v súčasnosti ťaží nielen politický, ale doslova aj ozajstný kapitál.

Riaditeľ Pamätného múzea v Osvienčime Piotr Cywiński len nedávno kritizoval usporiadanie Svetového fóra o holokauste v Jeruzaleme. Už v minulom roku navyše povedal: „Ľudia, ktorí prijímajú kľúčové rozhodnutia o bezpečnosti vo svete, by mali chápať, že v tento deň by mali byť tu v Poľsku“.

Prečo práve v Osvienčime?

Trocha inak ale situáciu vidí predseda Federácie židovských spoločenstiev Ruska Alexander Boroda: „Riaditeľ múzea v Osvienčime sa vyjadril proti fóru v Jeruzaleme. Podľa neho podkopáva každoročné podujatie v Osvienčime. Zdá sa však, že tradícia každoročných stretnutí v Poľsku pri príležitosti pripomenutia holokaustu je zlá prax. Lídri štátov prichádzajúci do Poľska, tým ako keby súhlasili s tým, ako sa poľské vedenie a Poliaci správali voči Židom počas Druhej svetovej vojny“. Toto je však podľa neho politika. A sú za tým i peniaze.

Uveďme dôležité vyhlásenie spolupredsedu Ruského fondu „Holokaust“ Iľju Altmana. Cituje ho EADaily:

„Opakovane som predkladal návrhy izraelským partnerom, ktorí pracujú so žiakmi z rodín vysťahovalcov zo Sovietskeho zväzu. Navrhol som im, aby zvážili cesty detí a rodičov na miesta holokaustu v bývalom ZSSR. Tu predsa a nie v táboroch smrti bola zavraždená takmer polovica všetkých Židov v Európe“. Nebol ale úspešný. A je ľahké uhádnuť prečo.

Tisíce návštevníkov ročne v Osvienčime sú pre riaditeľstvo múzea, radnicu a poľskú vládu doslova výnosným biznisom na tragédii miliónov ľudí. Osvienčim kladie dôraz hlavne na turistov z Izraela. Predovšetkým na školákov s rodičmi a mladých ľudí. Tento „druh turizmu“ sa podľa EADaily v Poľsku a Izraeli nazýva „cestovný ruch holokaustu“. V Krakove, iba 40 km od Osvienčimu, turistom predávajú žlté Dávidove hviezdy ako suvenír. Ide o presnú kópiu tých, ktoré museli Židia nosiť v getách a koncentračných táboroch. Pred výročím 27. januára vždy v oblasti prudko stúpnu ceny prenájmov bytov a izieb. Tie sú pritom obvykle lacné. Mnohí obyvatelia Osvienčimu tak zarábajú na prenájme vďaka „turistickému ruchu holokaustu“.

Andrzej Duda a ďalší poľskí politici sa ale najviac desia toho, čo uviedli izraelské The Times of Israel: „Medzi desiatkami svetových vodcov v Jeruzaleme bol Putin dominantnou osobou“.