Je tu tendencia cenzurovať isté názory, pretože by mohli druhých „uraziť“. Problémom je, že to nie sú len neškodné veci, ktoré potrebujú chrániť... Sloboda slova existuje práve preto, aby chránila menšinu pred tyraniou väčšiny. Píše Fjordman, nórsky historik a expert na Európu, islam a multikulturalizmus.
„Ak zmizne sloboda prejavu, hlupáci a tí, čo sú ticho, nás budú viesť ako ovce na porážku.“ – americký prezident George Washington, 1783.
Ako to, že je v poriadku uverejniť pôvodný zdroj (Korán, pozn. red.), nariaďujúci vraždu, ale poukázať na túto citáciu je „nenávistný prejav“?
Obmedzenia voči „nenávistnému prejavu“ často v skutočnosti nezakazujú nenávistný prejav; miesto toho môžu v skutočnosti ochraňovať isté formy prejavu nenávisti pred legitímnym vyšetrovaním.
Nemci v novembri 2019 oslavovali pád berlínskeho múru a znovuzjednotenie Nemecka o 30 rokov skôr. V rovnakom mesiaci, kancelárka Angela Merkelová v prejave vo federálnom parlamente (Bundestag) obhajovala viac reštrikcií voči slobode prejavu pre všetkých Nemcov. Upozornila, že sloboda slova má svoje obmedzenia:
„Tieto limity začínajú tam, kde sa šíri nenávisť. Začínajú tam, kde je porušovaná dôstojnosť iných ľudí. Táto snemovňa musí a bude odporovať proti extrémistickým prejavom. V opačnom prípade naša spoločnosť viac nebude slobodnou.“
Merkelová bola za svoj prejav odmenená potleskom.
Kritici by však mohli tvrdiť, že obmedzovanie slobody na ochranu slobody znie trochu „orwelovsky“. Jedným z prvých krokov akéhokoľvek diktátora alebo represívneho režimu je zvyčajne zrušenie slobody slova. Merkelová by to mala vedieť: v represívnom režime žila – v komunistickej diktatúre východného Nemecka, kde študovala na Univerzite Karla Marxa.
Prvý dodatok ústavy Spojených štátov amerických chráni slobodu slova, obzvlášť prejavy kritiky voči vláde a zakazuje štátu obmedzovať slobodný prejav. Prvý dodatok bol najprv umiestnený na Listinu práv a slobôd pretože Otcovia zakladatelia (politickí lídri a štátnici, ktorí sa zúčastnili na podpise Deklarácie nezávislosti atď., pozn. red.) si uvedomili, že sloboda slova je základom slobodnej spoločnosti. Americký prezident George Washington povedal:
„...lebo, ak sa majú muži zdržať svojho cítenia v záležitosti, ktorá môže prinášať tie najvážnejšie a znepokojivé dôsledky... dôvod je pre nás zbytočný; Ak zmizne sloboda prejavu, hlupáci a tí, čo sú ticho, nás budú viesť ako ovce na porážku.“
Bez slobody slova nemôžete byť skutočne slobodní. Sloboda prejavu existuje práve preto, aby chránila menšinu pred tyraniou väčšiny.
Čo presne považujeme za „nenávistný prejav“ a kto ho definuje? Tí, ktorí milujú spravodlivosť, obvykle tiež nenávidia nespravodlivosť. Ale čo je spravodlivosť? Sociálna spravodlivosť? Ekonomická spravodlivosť? Ekologická spravodlivosť? Náboženská fundamentalistická spravodlivosť? Klimatická spravodlivosť?
Nenávisť môže byť negatívna emócia, ale emócie nemôžete zakázať. Závisť a žiarlivosť sa vo všeobecnosti tiež považujú za negatívne pocity. A predsa ich nezakazujeme. Závidieť tým, ktorí sú bohatší ako vy, je pravdepodobne súčasťou socialistických a marxistických strán kdekoľvek.
Ponímanie „zločinu z nenávisti“ má tiež svoju chybu. Ak olúpite, prepadnete alebo zavraždíte ľudí, je to rovnako zraňujúce bez ohľadu na motiváciu útočníka alebo toho, kto je obeťou. Nemali by sme mať rôzne tresty podľa toho, či je obeťou homosexuálny muž tmavej pleti, biely heterosexuál, moslimská žena alebo kresťanská rehoľníčka – alebo skončíme pri právnom kastovom systéme.
Aj keď právny systém by nemal byť založený na pocitoch a emóciách, vidíme rastúcu tendenciu k subjektivite. Sú tu sklony cenzurovať niektoré názory, pretože by mohli druhých „uraziť“. Problémom je, že to nie neškodné veci potrebujú chrániť; týka sa to len tých, ktoré sú ofenzívne... Keď v Spojených štátoch chcela Národno-socialistická strana Ameriky pochodovať cez Skokie, predmestie Chicaga, cez miesto bydliska mnohých, ktorí prežili holokaust, najvyšší súd rozhodol, že nacistické právo na slobodu prejavu prevažuje nad potlačením demonštrantov (tiež právo na zhromaždenie, pozn. red.) Podľa inštitútu zaoberajúceho sa listinou základných práv a slobôd:
„V týchto prípadoch, Národno-socialistická strana Ameriky verzus Skokie (1977) a Clarence Brandenburg (vodca Ku Klux klanu, pozn. red.) verzus Ohio (1968), Najvyšší súd rozhodol, že prvý dodatok ústavy chráni individuálne právo na vyjadrenie ich názorov, aj keď tieto názory sú väčšinou ľudí považované za extrémne ofenzívne...“
„Americký spisovateľ Noam Chomsky povedal: ´Ak neveríme v slobodu prejavu pre tých, ktorými pohŕdame, neveríme na ňu vôbec.´
Jednotlivci, ktorí vyjadrujú nepopulárne názory sú chránení Prvým dodatkom ústavy. Prvý dodatok bráni tomu, aby majorita potláčala názory, s ktorým nesúhlasí – dokonca aj s názormi, ktoré väčšina ľudí považuje za útočiace na ich podstatu.“
Pravdepodobne mnoho vecí, ktoré ľudia vyslovia, môžu byť niekým považované za urážlivé. Giordano Bruno bol v roku 1600 ako kacír upálený zaživa na hranici, pretože tvrdil, že vesmír nemá stred a hviezdy sú v skutočnosti slnká obklopené planétami a mesiacmi. Zistenia Charlesa Darwina boli spochybňované v prípade známom ako „Opičí proces“ v roku 1925, kedy mladý stredoškolský učiteľ v Tennessee, John Scopes, bol obvinený z porušovania štátneho zákona (zákon platný až do roku 1967, ktorý učiteľom na štátnych školách zakazoval „učiť teóriu popierajúcu božské stvorenie človeka“, učebnice však boli povolené, pozn. red.), pretože učil teóriu evolúcie.
Len pred niekoľkým rokmi dozadu bolo nespochybniteľné, že existujú len dve pohlavia. Napokon, je to fakt, ktorý sa zdá byť dosť jasný. Ešte nedávno, dokonca aj prosté vyhlásenie na túto tému malo potenciál spôsobiť prudkú reakciu. Tenisová šampiónka Martina Navrátilová sa pýtala, či je fér, aby transgender ženy (muži po zmene pohlavia na ženu, pozn. red.) súťažili proti ženám, ale nakoniec sa za svojej výroky ospravedlnila (transgender komunita ju vinila z transfóbie, pozn. red.).
Vo Veľkej Británii, lekár s viac ako 30-ročnou praxou, David Mackereth nedávno prišiel o prácu posudkového lekára, pretože odmietol zmeniť svoj názor, že pohlavie je určené pri narodení.
Ľudia, ktorí tvrdia, že bojujú proti „nenávisti“, sa často zdajú byť sami plní nenávisti. Niektorí Američania tvrdia, že prezident Donal Trump je rasista a pritom sami prechovávajú otvorenú nenávisť voči Trumpovi a tým, ktorí ho volili. Nemajú námietky voči nenávisti ako takej. Len, ako sa zdá, veria, že jedine ich nenávisť je oprávnená.
V roku 2013 dostal od britských úradov zákaz vstupu americký vzdelanec Robert Spencer (autor a blogger s protimoslimskými názormi, pozn. red.). Spencer je autorom mnohých kníh o islame a prevádzkuje stránku „Jihad watch“.
Koránska súra 9:5 (kapitola v Koráne, pozn. red.) obsahuje verš, v ktorom sa uvádza:
„Keď sa skončia posvätné mesiace, potom zabite modloslužobníkov, kdekoľvek ich nájdete. Zajmite ich, obliehajte ich a číhajte na nich kdekoľvek. Ak sa budú kajať a modliť a odvedú almužnu, dovoľte im ísť ich cestou. Boh je zhovievavý a milosrdný.“
O presnom preklade tohto verša sa dá diskutovať, ale arabské sloveso „qatala“ vo všeobecnosti znamená zabiť, zmasakrovať alebo zavraždiť. Ako to, že je v poriadku uverejniť pôvodný zdroj, nariaďujúci vraždu, ale poukázanie na to už je „nenávistný prejav“?
Robert Spencer a ostatní napríklad spozorovali, že verš 9:5 a ďalšie neznášanlivé verše v Koráne boli opakovane citované militantnými Moslimami, aby nimi ospravedlnili útoky a násilie v mene džihádu (napríklad tu, tu a tu).
Hoci aj iné náboženské knihy obsahujú násilie, ako upozorňuje spisovateľ a kritik Bruce Bawer (píšuci o právach homosexuálov, kresťanstve i islame, pozn. red.):
„Niekedy, keď niekto poukazuje na tieto pravidlá, ľudia odpovedia: ´No, Biblia hovorí to a to.´ Podstata nie je v tom, že sú tieto veci písané v islamskom svätom písme, ale to, že ľudia podľa nich stále žijú.“
Moslimovia v Británii a ďalších západných krajinách môžu slobodne šíriť učenie, ktoré je naplnené nenávisťou voči nemoslimom. Ale pretože nemoslimovia ako napríklad Robert Spencer poukázali, že toto učenie je nenávistné a inšpirovalo k aktuálnym zverstvám, britské úrady Spencerovi zakázali šíriť „nenávisť“.
Z toho vyplýva, že obmedzenia proti „prejavom neznášanlivosti“ často v skutočnosti nenávistné prejavy nezakazujú; v skutočnosti miesto toho môžu chrániť isté formy takýchto prejavov pred legitímnym vyšetrovaním.
Zákony proti „nenávistným prejavom“ a „rasizmu“ vždy vedú k politickej cenzúre, pretože definícia toho, čo predstavuje „nenávisť“ je zakaždým ovplyvnená politikou a ideológiou. Zákony proti nenávistným prejavom a rasizmu by preto mali byť odstránené. Žiadny človek nemá právo „byť neurazený“. Sloboda prejavu znamená hovorenie a počúvanie vecí, s ktorými môžete nesúhlasiť. Dôležité je, aby sme mali možnosť povedať a počuť ich.