Všetky dodávky zbraní a streliva USA irackým bezpečnostným silám boli pozastavené kvôli stúpajúcemu napätiu ohľadom prítomnosti USA v Iraku po atentáte na iránskeho generála Qassema Soleimaniho v Bagdade. Informuje RT.

Zastavenie zahŕňa program dodávok sučiastok a rakiet amerického letectva do irackej flotily stíhacích bombardérov F-16, informoval v pondelok spravodajský portál Inside Defense. Dodávky sa začnú znova, „keď bude prostredie v Iraku dosť bezpečné na to, aby sa obnovili,“ uviedol hovorca amerického letectva Brian Brackens v e-maile.



Brackens je hovorcom strediska amerického letectva Life Cycle Management, obstarávajúcej a logistickej organizácie so sídlom v leteckej základni Wright-Patterson neďaleko Daytonu v štáte Ohio.

V máji 2016 bola podpísaná zmluva na dodávku zbraní do Iraku v hodnote 1,8 miliardy dolárov vrátane rakiet typu vzduch-vzduch Sidewinder a rakety Maverick pre pozemný útok. Posledná dodávka pred zastavením bola uskutočnená 14. novembra, podľa portálu Inside Defense, ktorý hovorí, že sa špecializuje na správy o programoch Pentagonu, obstarávaní a tvorbe politiky.

Iracké ozbrojené sily boli po invázii a okupácii koalíciou vedenou USA v roku 2003 prestavané na základoch amerických zbraní a doktrín. Keď sa v roku 2014 stretli s teroristami z islamského štátu (IS, predtým ISIS), sa ukázali ako neadekvátny, ale odvtedy sa im podarilo oslobodiť väčšinu Iraku z pod kontroly IS, hoci tisíce amerických vojakov boli nasadený tiež za účelom asistencie a školenia.

Len minulý týždeň iracké ministerstvo obrany uverejnilo videozáznam leteckého úderu svojich F-16 proti cieľom IS v Hamrinoch.



Pretrvávajúca prítomnosť USA v Iraku sa za posledný mesiac spochybnila, po 3. januárovom dronovom útoku pred medzinárodným letiskom v Bagdade, ktorý zabil generála Qassema Soleimaniho, vedúceho ozbrojených síl Qud iránskeho islamského revolučného zboru (IRGC). Zaťiaľ čo USA považujú IRGC za teroristickú organizáciu, Soleimani bol kľúčovou postavou v programe, ktorý podporoval šiitské milície v Iraku a Sýrii proti IS.

Po Soleimanovom zabití iracký parlament prijal rezolúciu, v ktorej požaduje, aby americké jednotky opustili krajinu. Washington odmietol.

"Americká armáda nemá v pláne stiahnuť sa z Iraku," povedal asistent sekretára pre obranu Jonathan Rath Hoffman novinárom na tlačovom briefingu začiatkom tohto mesiaca. Dodal, že "zdá sa, že v Iraku existuje konsenzus, že sily USA sú silou dobra, “hoci uznesenie Parlamentu naznačuje presný opak.

Medzitým Irán na odvetu za zabitie Soleimaniho zaútočil na dve americké základne v Iraku. Pri útoku 8. januára oficiálne nezomreli žiadne americké ani iracké jednotky. Kým počiatočné správy odmietli akékoľvek zranenia, tri tucty amerických vojakov boli odvtedy poslaní do nemocníc kvôli otrasom a iným traumatickým zraneniam mozgu.