S youtubermi akoby sa bolo vrece roztrhlo. Pribúda aj tých, ktorí pôvodne nechceli mať žiadnych odberateľov. Po Trnkovi s Kočnerom sa na scénu tlačí nová mladá hviezda – Norbert Bödör.

Nahráva Norbert Bödör Gorilu č. 2?

Každý deň megaprocesu priniesol vypäté situácie a závažné tvrdenia. Podľa jedného z nich má byť nitriansky oligarcha Norbert Bödör ďalším, kto si nahráva politikov. Keďže najbližšie má k Smeru, môžeme sa len dohadovať, aké kúsky skrýva jeho trezor. Medzi v súčasnosti obžalovanými a stíhanými vyniká nitriansky oligarcha v jednej dôležitej veci: je stále na slobode. Tam môže spokojne a nerušene komunikovať s osobnosťami ako Gašpar, Krajmer, či Hraško a Fico a koordinovať s nimi ďalší postup. Bödörova výpoveď je v rozpore so zisteniami z Threemy, ktoré Nitran poprel. Advokát Daniel Lipšic si preto myslí, že by mal byť stíhaný pre krivú výpoveď. Bödör mal podľa zistení médií spolufinancovať sledovanie novinárov a zabezpečovať ich lustrácie na polícii. Navyše Threema dokladá, že sa často stretával so samotným „Šéfom“, teda Róbertom Ficom.

Pri výsluchu svedka Petra Tótha vyšli najavo ďalšie šokujúce informácie. Bödör sa mal Tóthovi pochváliť, že filmuje a odpočúva stretnutia politikov. Vieme, kto priestory jeho hotela Zlatý kľúčik využíva najviac: politici Smeru. Črtá sa druhá Gorila? Ak by totiž v Kľúčiku komunikoval Fico s mecenášmi Smeru a kolegami z politiky, kdesi v oligarchovom trezore budú neuveriteľné kúsky. Akú taktiku zvolí po týchto odhaleniach Fico? A čo s nahrávkami urobí samotný Bödör? Nakoľko o nich „Šéf“ vedel a vie? A ak nevie, nedostal sa Bödör po výpovedi Tótha do veľmi nebezpečnej situácie? Iste by mnohých občanov a voličov zaujímalo, čo sa aktuálne deje v zákulisí Smeru a v kuchyni jeho štedrých sponzorov.

Labilný cynik Alena Zsuzsová

Pri niektorých jej reakciách a mimoverbálnej komunikácii behá po chrbte mráz. Odsúdenému Zoltánovi Andruskóovi sa dá veriť, keď tvrdí, že sa jej bál aj on sám, lebo vraj vedel, čoho je schopná. Zsuzsovej je chvíľami do smiechu a kým Kočner nateraz mlčí, ona sa pustila i do mamy zavraždenej Martiny. A potom sa rozplakala. Nakoľko si „Ajuška“ uvedomuje a nakoľko je pre ňu dôležité, že pravdepodobne neuvidí dospievať vlastnú dcéru? A nakoľko je záleží na tom, aby videla? Čo to s ňou s pribúdajúcim časom a priblížením sa rozsudku urobí? Čo by sa stalo, ak by začala rozprávať? Nielen o Kočnerovi, ale aj o svojich prominentných kamarátoch z aplikácie Skype? Mariánovi bola ešte omnoho bližším človekom, než „bratm“ Tóth. Treba tiež myslieť na to, že Threema od Tótha pokrýva len isté obdobie Kočnerovho pestrého života. Čo by sme sa dozvedeli, ak by sme počuli a čítali všetko, čo prešlo Kočnerovými mobilmi za posledných desať rokov?

Rodičia zavraždených

Neviem si predstaviť, čo musia cítiť rodičia, ktorí prišli o mladé, dospelé deti. A ako dokážu zvládnuť, že odrazu sedia v blízkosti vrahov, ktorí svoju vinu popierajú. Skúsim vniesť do tejto veľkej temnoty kúsok svetla pripomenutím, že sestre Janka Kuciaka sa práve v prvých dňoch procesu narodilo dieťa. Pri rozpitvávaní skutkov, ktoré prinášali iba smrť, prišiel aj jeden nový život, a to práve do rodiny tak ťažko skúšanej.

Nenávidený kajúcnik Peter Tóth

Vlastne neviem, prečo sa proti tomuto nanajvýš dôležitému svedkovi zdvihla taká vlna nenávisti a nevôle. Pripomeniem zásadu správnej výchovy a vzdelávania: najprv pochváliť klady, potom konštruktívne skritizovať nedostatky. Mnoho médií ide cestou tvrdej, odsudzujúcej kritiky. Na vyváženie pridám pár kladov.

Po vražde Jána Kuciaka sa Tóth zľakol a písal Kočnerovi, aby sa uistil, že na tomto zločine nemal – v jeho prípade ani nepriamo - žiadny podiel. Prečo všetko trvalo tak dlho, vie len on, ale napokon sa ohlásil na polícii a poskytol veľmi dôležité dôkazy. A to nielen o vražde a intrigách vražedného tandemu Kočner – Zsuszová. Threema z odovzdaného Kočnerovho telefónu odkryla otrasný stupeň mafianizácie a skorumpovanosti súdov. Napriek odhaleniam a úprimnej výpovedi búšia do Tótha zo všetkých strán. Nemajú ho radi obžalovaní (Kočner to celé na druhú), ani kolegovia novinári. Až som sa chvíľami bál, či si to preto nerozmyslí, neodmietne vypovedať a nezmizne v inej časti glóbu. Ešte raz pripomeniem veľkú dôležitosť obsahu Kočenrovho mobilu, ktorý Tóth vydal polícii a ktorý sa pravdepodobne dostane i do učebníc.

Zoltán Andruskó

Ten má proces za sebou. Bol spojkou medzi údajnou zadávateľkou úlohy a vykonávateľmi. Čo by sa stalo, ak by od začiatku zapieral? Nakoľko ťažké by bolo usvedčiť Zsuzsovú, ak by Kočnera nenatrela ani ona? To už dnes môžeme len hádať. Buďme radi, že spolupracoval od chvíle zadržania a zabránil ešte väčším škodám a komplikáciám. Zároveň napísal pozostalým obetí ospravedlňujúci dopis. Žiaľ, právnik Roman Kvasnica vyjadril názor, že uňho skutočnú ľútosť nevidel.

Marián Kočner

Bolo veľkým šťastím, že v čase, keď policajti zadržali vražedné komando, Kočner bol už vo väzení za inú kauzu. Inak by uletel do sveta a národ by zažíval ďalšiu veľkú frustráciu. A to ani nehovorím o predvídateľných konšpiráciách, že ho niekto varoval a k úteku mu dopomohol. Keď Zsuzsová na súde prejavila psychickú slabosť, triasli sa mu ruky. Ak sa bál, čoho? Že sa Zsuzsová zlomí? Veď beztak vie, že dôkazy, aj keď nepriame, sú proti nemu veľmi silné. Čo všetko by zo Zsuzsovej mohlo vyjsť, ak by sa dohodla rozprávať? Keď som si však čítal ich vzájomnú komunikáciu, naozaj sa mi zdalo nepravdepodobné, že by ho dokázala zradiť. Bola naňho príliš naviazaná a bola mu ešte omnoho väčšou dôverníčkou, než veľký „bratm“ Tóth. Namieste je otázka, či by sa tak, ako sa v týchto dňoch správa Kočner, správal aj skutočne nevinný. Teda napríklad že by odmietol úplne vypovedať, ak vie a môže dokázať, že sa ničím neprevinil.

Čo by bol naozaj dobrý koniec?

Pred niekoľkými týždňami známy františkán, kňaz Filip, v relácii portálu Aktuality.sk Na rovinu uviedol, že kresťanský pohľad na vinníkov má ísť ešte ďalej, ako je len zadosťučinenie spravodlivosti. Samozrejme, poškodení musia mať zadosťučinenie a zločinci majú pykať. Ešte ideálnejšie by však podľa neho bolo, ak by si vrahovia uvedomili a priznali, že urobili niečo veľmi zlé. A rozhodli sa pokračovať inak, pretože aj v ich prípade sa hrá ešte o oveľa viac, ako je tento život. A to je – z kresťanského pohľadu – život večný. Mám pocit, že pri všetkej tej hroznej nespravodlivosti, korupcii, závisti a nenávisti je veľmi uzdravujúce a oslobodzujúce vidieť aj kúsok práva a spravodlivosti. Všetci si želáme, aby skutoční vinníci niesli zodpovednosť a ich trest nepozostával len z jedného zdvorilostného krátkeho výsluchu na polícii. Status človeka si však podľa mňa zaslúži aj šancu na zmenu. Či už tá zmena prebehne na slobode alebo vo väzení.