Politické strany a hnutia potrebujú na vstup do parlamentu získať vo voľbách aspoň päť percent hlasov. Koalície dvoch a troch strán potrebujú podľa zákona sedem percent a širšie koalície až desať percent. Päť percent stačí aj vtedy, ak sa na jednej kandidačnej listine spojí viacero strán, ale nekandidujú ako koalícia. Vo februárových voľbách kandiduje 25 subjektov, z toho jedna koalícia a viaceré strany využili možnosť kandidovať na jednej listine.

Niekoľko strán sa napríklad zišlo na kandidátnej listine OĽaNO. Toto hnutie si už v minulosti pre spojenectvo s inou stranou zmenilo názov a tento scenár zopakovalo opäť. V novembri 2019 tesne pred podaním kandidátok si hnutie zmenilo názov na OĽaNO-NOVA-Kresťanská únia-Zmena zdola. "Mnohé strany to robia preto, aby sa vyhli tej zvýšenej hranici, ktorú potrebujú koalície politických strán," skonštatovala pre TASR politologička Darina Malová.

Politologička upozornila na to, že spájať viacero strán na jednu kandidátnu listinu, a pritom nevytvoriť koalíciu zakázané nie je. Myslí si však, že spoločná kandidátna listina kandidátov z viacerých subjektov sa dá veľmi ťažko predvídať. "Volič môže očakávať, že na spoločných kandidátkach, kde sú pospájané marginálne politické subjekty, je väčšia pravdepodobnosť, že po vstupe do parlamentu niektorí z budúcich poslancov veľmi rýchlo opustia parlamentný klub a pridajú sa k inej strane," pripomenula Malová.

V prípade spájania viacerých strán na kandidátku OĽaNO ide podľa politologičky predovšetkým o aktivitu Igora Matoviča a jeho snahy znovu priviesť do politiky nové tváre, vďaka ktorým sa do parlamentu dostane aj on. Pri Matovičovi zdôrazňuje, že nebuduje stranícke štruktúry a jeho OĽaNO nie je politická strana. "Nezáleží mu na tom, aby vytvoril členskú základňu, aby sa komunikovalo o programe. Ide mu skutočne len o to, aby sa on sám plus možno jeho traja najbližší ľudia dostali do parlamentu, a na to potrebuje na kandidátnej listine osobnosti, ktoré sú známe v regióne alebo médiách. Vďaka nim a ich popularite sa dostal do politiky aj on sám," doplnila.

Volebnú stranu na parlamentné voľby vytvorili spolu hnutie Spolupatričnosť, SMK a Maďarské fórum. Nazvali sa Maďarská komunitná spolupatričnosť (MKS). Na prekročenie brán parlamentu im stačí päť percent, keďže nekandidujú ako koalícia. Predstavitelia iných strán kandidujú aj za ĽSNS či SaS. Strana Richarda Sulíka má na svojej kandidátke napríklad ľudí z Občianskej konzervatívnej strany (OKS). SaS ani ĽSNS nemenili pre voľby svoje názvy.

Jedinou koalíciou kandidujúcou v tohtoročných voľbách je PS-Spolu. Na vstup do parlamentu bude musieť získať aspoň sedem percent. V jej prípade vznikajú podľa Malovej oba subjekty zdola, určitou politickou aktivitou. "Zdá sa, že ide o to, aby sa správali ako navzájom sa doplňujúce politické subjekty. To znamená, že ich konanie je nielen v súlade so zákonom, áno, idú do vyššieho rizika, ale zrejme išlo aj o to, aby dali voličom najavo, že konajú transparentne," myslí si politologička.

Parlamentné voľby sa budú konať 29. februára. Stáť budú viac ako 12,6 milióna eur. V ére samostatného Slovenska pôjde o ôsme parlamentné voľby v poradí. Na Slovensku sú viac ako štyri milióny oprávnených voličov.