Klimatická diplomacia je novým, ale potrebným prvkom zahraničnej politiky Európskej únie. Pokračovať by v nej mala aj budúca slovenská vláda. Uviedol to minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák po skončení pondelňajších rokovaní Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.

Šéf slovenskej diplomacie priznal, že je to "pomerne nezvyčajná téma" pre zasadnutia ministerských rád, na ktorých sa zúčastňuje už vyše deväť rokov. Zároveň však pripustil, že presadzovanie tejto témy má "svoju logiku", lebo klimatické zmeny sú realitou dnešnej doby a majú vplyv aj na veci, ktoré sú predmetom zahraničnej politiky, napríklad na bezpečnosť.

"Nové inštitúcie EÚ si dali za svoju prioritu Európsku zelenú dohodu, čiže boj proti globálnemu otepľovaniu a presadzovaniu vyšších ekologických štandardov. My sme hovorili o tom, ako k naplneniu týchto cieľov môžu prispieť ministri zahraničných vecí," vysvetlil.

Lajčák naznačil, že pre rezorty diplomacií je tých možností veľa. Upozornil, že EÚ emituje iba deväť percent svetových emisií skleníkových plynov a platí fakt, že darmo by Únia dosiahla najvyššie ekologické štandardy, ak to 91 percent ostatných producentov emisií bude ignorovať. Za takého stavu nemôže ani EÚ uspieť, a preto musí využiť aj dostupné diplomatické páky.

"Musíme využívať naše partnerské programy a nástroje, aby sme prinútili našich partnerov uvedomiť si svoj podiel zodpovednosti. Treba využívať nadchádzajúce summity, ktoré EÚ bude mať s viacerými hráčmi, aby to bolo súčasťou pracovnej agendy, aby na každom stretnutí s našimi partnermi boli témou aj klimatické zmeny. Treba dosiahnuť stav, keď klimatická agenda bude tak úzko spojená s EÚ, ako je napríklad otázka dodržiavania ľudských práv či právneho štátu," opísal situáciu.

Lajčák upozornil, že z diskusií európskych diplomatov bolo cítiť veľkú mieru ambícií, aby EÚ bola v tomto seriózna. "Ak sa sústredíme len sami na seba, tak náš príspevok, deväť percent, nepostačí na záchranu planéty," skonštatoval.

Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Josep Borell, Európska komisia a členské štáty EÚ by mali do júna tohto roku spoločne určiť ciele strategického prístupu ku klimatickej diplomacii a vytýčiť konkrétne operatívne kroky. Lajčák v tom čase už nebude šéfom diplomacie SR a na otázku, či jeho rezort dokáže zabezpečiť kontinuitu v tejto oblasti európskej politiky, vyjadril nádej, že nová vláda bude zodpovedná a proeurópska, čo je hlavný predpoklad, aby pokračovala v doterajších krokoch.

"V demokracii je pravidlom, že vlády preberajú záväzky svojich predchodcov. Slovensko sa prihlásilo k uhlíkovej neutralite do roku 2050. Ťažko si viem predstaviť, že by budúca vláda od tohto záväzku ustúpila," skonštatoval Lajčák.