Sociálna poisťovňa pri priznávaní dávok neskúma dôvod, pre ktorý skončil pracovný pomer zamestnanca. Ako uviedol hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder, ide predovšetkým o dávku v nezamestnanosti a tiež o nemocenské dávky, o ktoré poistenec požiada po ukončení pracovného pomeru počas ochrannej lehoty. "Spôsob ani dôvod rozviazania pracovného pomeru nemá žiadny vplyv na právo poistenca uplatniť si nárok na dávky, ktoré je možné priznať a vyplácať po ukončení zárobkovej činnosti," povedal.

Dôvod skončenia pracovného pomeru tak nemá žiadny vplyv na vznik nároku na dávku, na jej výšku a ani na obdobie jej poberania. "Pre priznanie dávok je dôležité splnenie podmienok v zmysle zákona o sociálnom poistení, pričom ani pri jednej dávke nie je podmienka, ktorá by súvisela so spôsobom ukončenia pracovného pomeru," tvrdí hovorca poisťovne.

Inak je to s dátumom ukončenia pracovného pomeru. Pri dávke v nezamestnanosti dátum ukončenia pracovného pomeru nie je rozhodujúci. "Rozhodujúci je dátum zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, ku ktorému sa posudzuje splnenie podmienok," povedal Višváder.

Pri nemocenských dávkach sa ochranná lehota, počas trvania ktorej možno dávku ešte priznať, ráta odo dňa ukončenia nemocenského poistenia. "K tomuto dňu sa sleduje aj splnenie podmienok potrebných pre priznanie dávky," informoval hovorca Sociálnej poisťovne. Ochranná lehota je pritom spravidla sedem dní po zániku nemocenského poistenia. Výnimkou je len prípad, keď je žena v čase zániku nemocenského poistenia tehotná, ochranná lehota vtedy trvá osem mesiacov.

Sociálna poisťovňa počas minulého roka vyplatila mesačne v priemere 41 082 dávok v nezamestnanosti a 173 430 nemocenských dávok (súčet vyplatených dávok nemocenské, ošetrovné, materské a vyrovnávacekj dávky). Priemerná mesačná suma dávky v nezamestnanosti bola 437,03 eura a nemocenskej dávky 365,93 eura.