Komentár Dmitrija Sedova (Fond strategickej kultúry)

Návšteva nemeckej kancelárky v Moskve sa po dlhšej dobe znova niesla v „konštruktívnom duchu“.

Nemecké hlavné mienkotvorné médiá po stretnutí Vladimíra Putina a Angely Merkelovej v Kremli 11. januára uviedli, že sa stretnutie „konalo v konštruktívnej atmosfére“. Problémy, ktoré za posledné roky ťažili vzťahy Nemecka a Ruska, boli v tej chvíli odložené. Putin a Merkelová hovorili o naliehavej situácii. Teda o dianí na Blízkom východe. Tiež o Ukrajine a dokončení plynovodu Nord Stream-2.

Reakcie nemeckých médií nešetrili ozajstným „prekvapením“. „Nemôžem uveriť svojim očiam. Čo sa deje?“ Napísala pre Der Freitag Ulrich Hayden. „Kde je tá kríza vo vzťahoch medzi Nemeckom a Ruskom? Kde je vyhostenie diplomatov?“ Na tri a pol hodinovom stretnutí v Kremli a na tlačovej konferencii o tom nebolo nič počuť. Možno obaja vodcovia tým chceli USA povedať, že by sa mali prestať hrať s ohňom na Blízkom východe“.

Aj švajčiarsky Neue Zurcher Zeitung uverejnil článok s názvom „Merkelová potrebuje Putina“. V ňom uvádza, že stretnutie vodcov je dobrá správa pre nové výzvy v medzinárodnej politike. Autor článku sa ale zároveň pýta, „čo ak je to o túžbe Berlína budovať rovnocenné vzťahy s Moskvou a aj Washingtonom?“. Hoci nemecká kancelárka na tlačovej konferencii zdôraznila, že USA zostávajú spojencom Nemecka, výsledky stretnutia ukazujú, že zmeny sa začali. Nemecké záujmy brzdí politika USA. Čo i Angelu Merkelovú vedie k tomu, aby „našla cestu“ k Moskve.

So značným „znepokojením“ reagovali na stretnutie Putina a Merkelovej aj nemecké pravicové médiá. V článku „Merkelovej objatie s Putinom v Moskve“ sa Bild snažil vysmievať rokovaniam. Podľa Bildu „Putin dostal pochvalu od Merkelovej za jeho návštevu sýrskeho vraha Bašára al-Asada. A tiež za jeho cestu k tureckému prezidentovi“.

Bild sa zároveň venoval tomu, že sa Merkelová vo svojom oficiálnom vystúpení vyjadrovala ohľadom USA znateľne „chladnejšie“ než predtým. A že málo spomínala transatlantické partnerstvo. Bildu sa tiež nepáči, že namiesto toho Merkelová uvažuje o spolupráci medzi Bruselom, Berlínom a Moskvou.

„Definujme naše spoločné záujmy," uviedla nemecká predsedníčka vlády. Okrem toho sa Bildu nepozdáva, že „v rozpore so všetkými pravidlami“ hovorili Merkelová a Putin istý čas i bez svedkov. Merkelová už predtým kritizovala americké sankcie voči ruskej spoločnosti Gazprom. Navyše nemecký koncern Wintershall spolupracuje s Gazpromom na projekte v Líbyi v hodnote miliárd eur. Takže spoločných záujmov je dosť.

Bildu sa tiež nepáčilo, že Merkelová na stretnutí s Putinom neotvorila tému vraždy gruzínskeho občana v Berlíne. Tú mali mať na svedomí údajne ruské špeciálne služby. USA, Veľká Británia a aj nemecké spravodajské agentúry sú totiž jednoznačne presvedčení o vine Moskvy. Nemecké pravicové médiá sú rozhorčené, že Merkelová nešla v stopách Theresy Mayovej v dobre známom prípade „Skripaľ".

Nemecká spolková kancelárka naopak zdôraznila, že je v prvom rade potrebné dokončiť výstavbu plynovodu Nord Stream 2. Ďalej sa vrátiť k jadrovej dohode s Iránom, ktorá bola uzavretá v roku 2015. A hlavne stabilizovať napätú situáciu na Blízkom východe a v severnej Afrike.

Merkelová uviedla, že plynovod Nord Stream-2 je v súlade s európskymi zákonmi. A napriek sankciám USA považuje jeho dostavbu za dôležitú.

Ocenila úsilie ruského a tureckého prezidenta o zabezpečenie prímeria v Líbyi. A že pevne verí, že ich oboch bude môcť čoskoro pozvať do Berlína na mierovú konferenciu o Líbyi pod záštitou OSN. Merkelová predložila tento návrh už skôr. Ale jeho uskutočnenie sa stalo možným až potom, čo Turecko a Rusko pomohli k prímeriu v tejto krajine. Putin ju v tejto myšlienke podporil. Konferencia v Berlíne na túto tému môže podľa neho posilniť úlohu Nemecka na medzinárodnej scéne.

Merkelová ocenila úsilie Sýrie a Ruska v snahe o zmiernenie situácie utečencov v provincii Idlib. Podporila tiež myšlienku usporiadania celoštátneho ústavného kongresu v Sýrii po skončení bojových akcií.

Osobitnú pozornosť venovali hlavné nemecké médiá už spomínanej téme oživenia „jadrovej dohody“ s Iránom. Merkelová je presvedčená, že na tento účel treba využiť všetky dostupné diplomatické kanály. Cieľom má byť, aby Irán nezískal jadrové zbrane. Situácia sa ale v tomto stupňuje. Irán už oznámil odstránenie všetkých obmedzení týkajúcich sa počtu a modelu odstrediviek používaných pri obohacovaní uránu.

Ako sa ukázalo, vyhlásenia nemeckej kancelárky boli súčasťou novej línie Európanov potom, čo USA „vyrobili“ problém na Blízkom východe zabitím druhého najdôležitejšieho človeka v iránskej hierarchii.

Merkelová, britský premiér Boris Johnson a francúzsky prezident Emmanuel Macron uverejnili spoločné vyhlásenie. Podľa nich „je dôležité, aby sa Irán vrátil k plnému dodržiavaniu záväzkov vyplývajúcich z pôvodnej jadrovej dohody“. Trump následne tweetoval obvyklým spôsobom: „Všetko bude závisieť od Iráncov. Bez ohľadu, či dôjde k rokovaniam, hlavné je, aby Irán nemal jadrové zbrane“. Minister obrany USA naopak povedal, že USA sú pripravené na rokovania s Iránom bez predbežných požiadaviek.

Dôsledky zhoršenia medzinárodnej situácie kvôli atentátu na generála Kásima Solejmáního očividne posunuli Washington do slepej uličky v otázke jadrovej dohody s Iránom. Tlak na USA bol citeľný aj počas návštevy Merkelovej v Moskve. Čo naznačuje určité zbližovanie snáh medzi Európanmi a Ruskom.

Ako ukázalo stretnutie v Moskve, vo „východnej politike“ Merkelová stavila na pragmatizmus. To neznamená, že náhle zmenila prístup vo vzťahu k Rusku. Atlantizmus ako ideologický základ politiky Merkelovej zostáva nezmenený. Ale svojou cestou do Moskvy ukázala, že už nechce, aby boli nemecké záujmy závislé od nepredvídateľných krokov aktuálnej administratívy vo Washingtone.