Nejeden rodič ani netuší, ako sa jeho dieťa „babre“ s jedlom v školskej jedálni.

Raz sú to zemiaky, čo mu nechutia, inokedy polievka, mäso či medzi žiakmi obvykle nie veľmi obľúbená ryba. A vznikajú tony potravinového odpadu.

Úradníci si posvietili na vybrané školské jedálne s cieľom zistiť, ako sa plytvá s potravinami vo verejnom sektore. Vyšlo im, že v prepočte na 1 priemerný obed (920 g) predstavuje hmotnosť celkového odpadu 180 g – 210 g (19.5% - 22.8%). Pri cene obedu 2,50 € je to vo finančnom vyjadrení strata 0,47 - 0,55 €/obed.

Celkovo bolo v rámci tohto zisťovania v školských jedálňach vyprodukovaných 6 669 kg odpadu, čo predstavuje finančný dopad vo výške 17 025 €. Uvádza sa to v rámci materiálu Informácia o priebehu plnenia Plánu predchádzania plytvaniu potravinami, ktorým sa na svojom stredajšom rokovaní (15.01.2020) zaoberá vláda SR. Jeho predkladateľkou je podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná.

Problém v celej EÚ

Problém s plytvaním potravinami je v dnešnej dobe vysoko akútny. Podľa vládneho materiálu ho potvrdili aj štúdie OSN (2015), pričom každoročne sa celosvetovo vyhodí 1,3 miliardy ton potravín. V podmienkach EÚ sa odhady pohybujú okolo 83 miliónov ton vyhodených potravín za rok. 

Európska komisia aj parlament si uvedomujú, že potravinový odpad znamená veľmi vážny problém. Už niekoľko rokov vyzývajú členské štáty, aby prijali účinné opatrenia na zamedzenie vyhadzovania potravín. Ako sa ďalej píše v Informácii, ktorou sa zaoberajú členovia vládneho kabinetu na Slovensku, odhadovalo sa, že do roku 2020 sa zvýši plytvanie potravinami v EÚ až o 40%. Podľa informácií Európskeho parlamentu najväčší podiel na plytvaní potravinami majú domácnosti (42%), výroba (39%) a stravovacie zariadenia (14%).

Slováci plytvajú najmenej

Ako je to na Slovensku? Z dostupných údajov databázy EUROSTAT vyplýva, že obyvateľ SR v roku 2016 vyprodukoval 397 kg živočíšneho a zmiešaného potravinového odpadu, rastlinného odpadu a zmiešaného komunálneho odpadu. V porovnaní s okolitými štátmi (ČR, Maďarsko, Rakúsko, Poľsko) sme však na tom ešte dobre. Zaznamenali sme najnižšie číslo - množstvo odpadu u nás predstavuje 52,2 % z priemerného množstva na obyvateľa v rámci EÚ-28.

„Problém plytvania potravinami a množstvo vyprodukovaného potravinového odpadu predstavuje závažný globálny problém, ktorý nie je možné objektívne celkom eliminovať, ale je nevyhnutné kontinuálne pôsobiť, aby bolo plytvanie potravinami v čo možno najväčšej miere minimalizované,“ uvádza sa vo vládnom dokumente.

Treba edukovať

Podľa Matečnej ministerstva je nevyhnutné v rámci kampaní, informačných materiálov a masmédií opakovane edukovať nielen spotrebiteľa, ale všetky články potravinového reťazca o spôsoboch minimalizácie plytvania potravinami. „Pri domácnostiach (spotrebiteľoch) ide o zaužívanie si pojmov (resp. rozdielu medzi nimi). ako sú dátum minimálnej trvanlivosti a dátum spotreby, určitý manažment nakupovania, skladovania a konzumácie potravín. Pri zariadeniach spoločného stravovania je okrem už uvedeného dôležitá aj skladba menu (najmä pri školských jedálňach, kde určité typy jedál sú pravidelne odmietané), systém prihlasovania a odhlasovania zo stravovania a pod.“

Za najracionálnejší spôsob minimalizácie plytvania potravinami považuje rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka darovanie nepredaných potravín Potravinovej banke Slovenska a ďalším charitatívnym organizáciám. V súčasnosti legislatíva upravuje možnosť darovania potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti obchodnými reťazcami.

Nedávno bol schválený zákon, podľa ktorého budú musieť predajne s plochou nad 400 štvorcových metrov (m2) darovať potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti charite pod podmienkou, že sú bezpečné.Cieľom novely zákona o potravinách je zmierniť dosahy globálneho problému plytvania potravinami. Jej účinnosť však bola posunutá na rok 2024.