Trump pred 7 mesiacmi povolil Soleimaniho atentát
14 | 01 | 2020 I Mário Martinka
Americký prezident Donald Trump pred siedmimi mesiacmi údajne povolil americkej armáde zavraždiť iránskeho najvyššieho generála Qasema Soleimaniho, čo je v rozpore s predchádzajúcimi vyhláseniami Trumpa o nariadení zabitia generála z toho dôvodu, žepredstavuje bezprostrednú hrozbu.
Trumpovo povolenie v júni bolo podmienené tým, že až prezident vydá konečný súhlas s akoukoľvek operáciou na zabitie Soleimaniho. Informovalo o tom dnes NBC News citujúc päť súčasných a bývalých vyšších úradníkov.
Úradníci informovali agentúru NBC News, že bývalý americký poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton vyzval Trumpa, aby podpísal operáciu na zabitie Soleimaniho potom, ako Irán v júni zostrelil americký dron, ktorý porušil iránsky vzdušný priestor. Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo tiež chcel, aby Trump povolil atentát z dôvodu zostrelenia tohto drona, Trump však túto možnosť odmietol. Podľa osoby ktorá bola prítomná pri tejto diskusii sa prezident vyjadril nasledovne: „to je na stole iba vtedy, ak zasiahne Američanov“ píše mideastdiscourse.com.
Nová správa je v rozpore s verejným vyhlásením Trumpovho kabinetu, ktorý útokom drona zabil Soleimaniho. Americkí predstavitelia tvrdia, že Soleimani bol zabitý, pretože plánoval „bezprostredné útoky“ na Američanov. Tvrdenie, že Soleimani plánoval „bezprostredné útoky“ proti USA, sa v Spojených Štátoch stretlo s nedôverou a skepsou.
Podľa úradníka ktorý vyniesol tieto informácie myšlienka zabiť Soleimaniho sa objavila aj v diskusiách v roku 2017, ktoré mal v tom čase Trumpov národný bezpečnostný poradca, H.R. McMaster, s ďalšími štátnymi radcami.
Plán zavraždiť Soleimaniho bol súčasťou Trumpovej kampane „maximálneho tlaku“ proti Iránu a „nebol považovaný za prvý krok,“ uviedol bývalý predstaviteľ administratívy zapojený do diskusií.
Americká armáda minulý piatok uskutočnila letecký úder na medzinárodné letisko v Bagdade a zavraždila generála Soleimaniho a druhého veliteľa irackých mobilizačných jednotiek (PMU), Abu Mahdího al-Muhandisa a ďalších osem spoločníkov.
V stredu Irán reagoval na atentát zasiahnutím americkej leteckej základne Ain al-Assada v provincii Anbar v západnom Iraku a ďalšiu v Erbile, hlavnom meste irackého poloautonómneho regiónu Kurdistan.
https://www.esl-lounge.com/reference/grammar-reference-most-common-irregular-verb-list.php
Trumpovo povolenie v júni bolo podmienené tým, že až prezident vydá konečný súhlas s akoukoľvek operáciou na zabitie Soleimaniho. Informovalo o tom dnes NBC News citujúc päť súčasných a bývalých vyšších úradníkov.
Úradníci informovali agentúru NBC News, že bývalý americký poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton vyzval Trumpa, aby podpísal operáciu na zabitie Soleimaniho potom, ako Irán v júni zostrelil americký dron, ktorý porušil iránsky vzdušný priestor. Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo tiež chcel, aby Trump povolil atentát z dôvodu zostrelenia tohto drona, Trump však túto možnosť odmietol. Podľa osoby ktorá bola prítomná pri tejto diskusii sa prezident vyjadril nasledovne: „to je na stole iba vtedy, ak zasiahne Američanov“ píše mideastdiscourse.com.
Nová správa je v rozpore s verejným vyhlásením Trumpovho kabinetu, ktorý útokom drona zabil Soleimaniho. Americkí predstavitelia tvrdia, že Soleimani bol zabitý, pretože plánoval „bezprostredné útoky“ na Američanov. Tvrdenie, že Soleimani plánoval „bezprostredné útoky“ proti USA, sa v Spojených Štátoch stretlo s nedôverou a skepsou.
Podľa úradníka ktorý vyniesol tieto informácie myšlienka zabiť Soleimaniho sa objavila aj v diskusiách v roku 2017, ktoré mal v tom čase Trumpov národný bezpečnostný poradca, H.R. McMaster, s ďalšími štátnymi radcami.
Plán zavraždiť Soleimaniho bol súčasťou Trumpovej kampane „maximálneho tlaku“ proti Iránu a „nebol považovaný za prvý krok,“ uviedol bývalý predstaviteľ administratívy zapojený do diskusií.
Americká armáda minulý piatok uskutočnila letecký úder na medzinárodné letisko v Bagdade a zavraždila generála Soleimaniho a druhého veliteľa irackých mobilizačných jednotiek (PMU), Abu Mahdího al-Muhandisa a ďalších osem spoločníkov.
V stredu Irán reagoval na atentát zasiahnutím americkej leteckej základne Ain al-Assada v provincii Anbar v západnom Iraku a ďalšiu v Erbile, hlavnom meste irackého poloautonómneho regiónu Kurdistan.
https://www.esl-lounge.com/reference/grammar-reference-most-common-irregular-verb-list.php
Zdieľať tento článok