Starý stereotyp aj od „novo“ sa tváriacich politikov: „demokratická“, čiže atlantická opozícia zhodí všetko, čo urobila vládna koalícia pod hlbokú zem. Z tejto strany zas budeme počúvať oslavné chorály o skvelých opatreniach, úžasných „expertoch“ a svetlých zajtrajškoch, ak ohlúpnu kritické množstvo voličov, čo by ich posunulo k uchopeniu moci.

Rozmeňme si to na drobné: Smer sofistikovane zaseje sociálnu neistotu, ktorá hrozí od liberálneho zlepenca pri strate doterajšieho kurzu. Most sa v podstate zrútil a SNS dá odpočet toho, čo pre štát a Slovákov urobila. Je však otázne, či po mediálnych štvaniciach a zosmiešňovaní mediálnym mainstreamom sú ľudia ešte nastavení na argumenty , fakty a najmä prácu, ktorú by mali logicky politici pri kormidle odviesť?

Je lepšie po každej relácii sa na balkóne alebo v prírode vydýchať a pozrieť sa na sľubotechnický priemysel opozície z vtáčej perspektívy. Chýba zlatý stred Roduverným , aj vlažným Slovákom chýba zlatý politický stred. Akoby sme ho ani nechceli mať. Spoločnosť je rozdelená na dva tábory, na „dobrých a zlých“, na „slušných a extrémistov“, na „liberálov a nacionalistov“, no najmä na „znechutených a posledných mohykánov-pragmatikov“.

Aj kampaň, aj diskusie zaujali jednoznačne krajné bojové a nezlučiteľné pozície odvrátených pólov, a tak sa bije jeden extrém s druhým. O zlatý stred, snáď s výnimkou SNS a pár menších subjektov, nemá nik záujem. Paradoxne to potvrdzujú aj nižšie preferencie národniarov ako sú objektívne výsledky ich konkrétnych opatrení počas štyroch rokov vo vládnej koalícii pre ľudí. Toto je anamnéza, že kedysi pracovitý národ sa zmenil...

Homo digitalis v politike Aj z reakcií a výrazu šéfa Progresívneho Slovenska M. Trubana v debate na TA3 sršalo pohŕdanie výsledkami politickej práce. Vzhľadom k jeho skorším postojom k „robošovi“, ktorý podľa progresívca iba každého oj*be, to neprekvapuje. Pre odchovanca ekonomiky 4.0, homo digitalis, zrejme jedine zmysluplná práca je ťukanie do klávesnice. V tejto súvislosti je otázne ako by dokázala táto partička slniečkárov s vlastným úpalom pre svoje riešenia riadiť štát a uspokojovať najmä ľudí práce. Klub šiestich milionárov (Kiska, Truban, Sulík, Kollár, Matovič, Hlina) s majetkom vyše 50 mil EUR si môžeme s ťažkosťou predstaviť ako ľudomilov.

Zdá sa, že Slovač zabúda na múdrosti svojich predkov. Napríklad, že sýty hladnému neverí. Keď „tečie krv“ Raz mi po televíznom duely poslanec za SDKÚ-DS povedal, že má z relácie dobrý pocit, lebo „tiekla krv“. Obrazne, samozrejme.

Tá tiekla už v prvej nedeľnej diskusii na TA3 v duely Danko – Truban. Je zrejmé, že model politik na politika je lepší aj pre predsedu SNS Andreja Danka ako model moderátor na politika. Michal Truban (Progresívne Slovensko, PS) prišiel a aj pôsobil v relácii očividne naspídovaný. Neslušne skákal do reči, nesúhlasne gestikuloval, bral si slovo a útočil pod pás. Presnejšie na emócie súpera. Jeho 'slušnosť' ostala tak len v klišé tézach vo virtuálnom online marketingu. Neslušne odmietal každý racionálny argument a slušne prehliadal protiargumenty, len aby točil svoj verklík pripravených propagandistických sloganov namiesto faktov typu „nič ste tam neurobili...“ Po tom ako sa snažil vysvetliť financovanie kampane prezidentky, Progresívneho Slovenska aj Denníka N tou istou skupinou milionárov z Eset-u, smiešne vyznela jeho výzva, aby Danko prišiel do pondelkovej debaty Denníka N.

Ako môže jeden z piatich avizovaných hostí, všetko opozičných lídrov, na ohlásenú tému „Budú vedieť spolu vládnuť?“ (rozumej: Truban, Matovič, Kiska, Sulík, Hlina) garantovať účasť ďalšiemu politikovi? Tomu sa hovorí medvedia služba alebo vykadiť sa do vlastnej obývačky. Ibaže by zavolal hlavným akcionárom z Esetu, aby dali odporúčanie „nezávislej“ redakcii...

Bezduché nálepky Televízne debaty sú naživo, a tak Truban použil stratégiu obrany útokom. Slniečkári majú bohatú zásobu nálepkovania súpera podľa Alinského metódy name&shame (označ a zhaň/zosmiešni). Truban hneď jednu vytiahol pri riešení iracko-iránskej témy a stiahnutia našich vojakov z tejto oblasti. Opäť sme mali uveriť, že ten robí najlepšie, kto nič nerobí, údajne premyslene mlčí ako pštrosova hlava v piesku a „zodpovedne čaká“ ako sa nakoniec situácia sama vyvinie.

Takto nejako sa pokúšal brániť svoju bývalú podpredsedníčku, dnes už vo funkcii veliteľky ozbrojených síl, prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorú naopak predseda NR SR našiel odvahu kritizovať. A aj prevziať riešenie v krízovej situácii. Keďže progresívci nič, na čo USA nedajú požehnanie neurobia, tak najlepšou obranou je útok. Keď USA je vždy N°1 Submisívne postoje liberálnej opozície voči USA pokračujú v novšom modely Truban. Podľa neho vraj naše rozhodnutie je na debatu s našimi spojencami... Takže my nič, my muzikanti a budeme hrať tak ako dirigent z USA bude diktovať.

A kto vraj ohrozuje národnú bezpečnosť? Veď USA boli len od roku 2000 v 14 konfliktoch alebo intervenciách, zatiaľ čo Rusko len v siedmych. Ako povedal kedysi Lenin, ak nevedia zaútočiť na myšlienku, zaútočia na človeka. A tak Truban x-krát opakoval nálepku o údajnej Dankovej hystérii, ale sám pri tom pôsobil až agresívnym dojmom.

Najväčším faux pas progresívca však bolo tvrdenie, že vojakov nemajú riadiť politici! Je azda Slovensko vojenskou chuntou? V mnohých demokraciách Západu sú na čele rezortu obrany dokonca ženy a zásadne civili. Vojak poslúcha rozkazy. Nediskutuje.

Ale pre ľudí, ktorí stratégiu a boj hrajú len na play station je to možno „chrumkavé“. Nechcime domyslieť, čo by sa stalo, keby bolo Slovensko v reálnom ohrození a na čele našej „obrany“ štátu by bol tím Zuzana Čaputová, ministerka vnútra Veronika Remišová a minister obrany Jaroslav Naď alebo Igor Matovič, keďže podľa Trubana šéfovia liberálnych strán by mali byť ministrami v jeho vláde. Ako sa hovorilo, Pán Boha nás zavaruj! Možno aj od diskusií, kde nemusíte diskutovať, ale iba nálepkovať.