Vrah Molnár zostáva aj po troch desaťročiach vo väzení
09 | 01 | 2020 I SITA

Na doživotie odsúdený vrah Ján Molnár zostáva aj po takmer troch desaťročiach za mrežami Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove. Svoju žiadosť o podmienečné prepustenie na začiatku dnešného verejného zasadnutia vzal späť. Okresný súd v Trnave to vzal na vedomie.


„Zrušte to celé, keď nie je cieľ čestne tento prípad riešiť, ale je to zadaná nejaká domáca úloha,“ povedal Molnár sudcovi cez telemost z leopoldovského väzenia. Nepáčilo sa mu, že verejné zasadnutie sa koná cez videokonferenciu, ani to, že nemal advokáta. Vzápätí potvrdil, že žiadosť o podmienečné prepustenie berie späť a súd tak neskúmal splnenie formálnych ani materiálnych podmienok na prepustenie. Tesne predtým 77-ročný Molnár tvrdil, že by si vedel predstaviť život na slobode a mal by kde bývať. Tvrdil, že by sa o neho postarala aj rodina.

Molnár bol spoločne s Ľuborom Masárom odsúdený za vraždu Holanďanky Gabrielly Widdershovenovej – Groenovej z augusta 1990. K udalosti došlo v Rakúsku, jej manžela zviazali, ťažko zranili a vyhodili z auta. Obaja boli prvými odsúdenými na doživotie na Slovensku po roku 1989. Molnár však bol už odsúdený aj predtým za vraždu z roku 1980. Súd ho vtedy poslal za mreže na 15 rokov a na slobodu sa dostal až po Nežnej revolúcii vďaka rozsiahlej amnestii prvého ponovembrového prezidenta Václava Havla.

Dnes 77-ročný Ján Molnár žiadal o podmienečné prepustenie už pred tromi rokmi. Súd mal rozhodovať v prísne stráženom väzení v Leopoldove, na začiatku verejného zasadnutia však odsúdený svoju žiadosť stiahol. Ďalšej jeho žiadosti súd nevyhovel, lebo neboli splnené materiálne podmienky pre jeho podmienečné prepustenie.

Trestný zákon po 25 rokoch za mrežami a po splnení stanovených podmienok pripúšťa možnosť prepustenia na slobodu aj v prípade odsúdených na doživotie. Súdy v prípade žiadostí odsúdených o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody posudzujú splnenie formálnych a materiálnych podmienok. Splnenie materiálnych znamená, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností preukázal polepšenie a dá sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.