Prečo sa médiá nevenujú skutočným problémom, ale strašia svet katastrofami. Analýzu pre portál Noi.md vypracoval Vjačeslav Matvejev.

Ak si urobíte prehľad vplyvných médií EÚ, nájdete rovnaké témy. Predovšetkým migráciu. Dozviete sa o „neľútostných“ predstaviteľoch niektorých európskych krajín, ktorí bránia biednym prisťahovalcom z Afriky a Blízkeho východu usadiť sa na Západe.

Nie je tomu tak dávno, keď sa mienkotvorné západné médiá venovali problémom hospodárstva, tvorbe pracovných miest, či prospešným projektom. Je to minulosť. Dnes sú hlavnou témou klimatické problémy a environmentálne demonštrácie.

Piatky pre budúcnosť

V poslednom čase Európu otriasla séria demonštrácií. Všetky sa venovali otázkam klímy. V Taliansku vyšlo v rámci hnutia „Piatky pre budúcnosť“ viac ako milión ľudí. V Nemecku pritiahli demonštrácie ale menej účastníkov. Vo Švédsku, vo vlasti aktivistky Grety Thunberg, sa uskutočnili demonštrácie vo veľkých mestách Štokholm, Malmö a Uppsala. Jedna z najmasívnejších demonštrácií sa konala v New Yorku. Žiaci z približne 1 700 newyorských škôl dostali voľno, aby sa jej mohli zúčastniť. Vo Viedni demonštrovalo okolo 30 tisíc ľudí. V decembri 2019 sa v španielskom hlavnom meste Madrid uskutočnilo zhromaždenie proti zmene klímy. Demonštranti požadovali ambicióznejšiu štátnu politiku. Súčasne sa v Madride uskutočnili rozhovory OSN o klíme. K protestu sa pripojil herec Javier Bardem a už svetoznáma Greta Thunberg. Demonštrácie sa začali aj v Austrálii. Protestovalo sa v 110 mestách. Vrátane Sydney a hlavného mesta Canberra. Účastníci vyzvali svoju krajinu, najväčšieho vývozcu uhlia a skvapalneného zemného plynu na svete, aby prijala rozhodné opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov.

Vo Francúzsku približne v rovnakom čase nadobudol účinnosť zákon o energetike a klíme. Definuje „environmentálnu a klimatickú krízu“. Zavádza opatrenia na dosiahnutie uhlíkovej neutrality krajiny do roku 2050. Francúzsko bude musieť do roku 2030 znížiť spotrebu fosílnych palív o 40 %. V roku 2020 by mala krajina uzavrieť posledné uhoľné elektrárne. Prvým na svete, kto vyhlásil mimoriadny stav v oblasti klímy, bola Veľká Británia začiatkom mája 2019. Následne Írsko. V súčasnosti takýto dokument podpísalo asi 650 miest na celom svete. Začiatkom jesene minulého roku OSN vyhlásila extrémny stav. Oznámil to generálny tajomník organizácie António Guterres na samite G7. Uviedol, že úroveň koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére dosiahla najvyššiu úroveň v histórii ľudstva. „Táto úroveň koncentrácie existovala pred 3 až 5 miliónmi rokov. Vtedy bola teplota oveľa vyššia a hladina mora bola o 10 až 20 metrov vyššia,“ uviedol generálny tajomník OSN. Spomenul aj rýchle topenie ľadovcov v Grónsku. Len minulé leto sa tam rozpustilo 179 miliárd ton ľadu. Zároveň požiare na Sibíri, Aljaške, v Kanade, Grónsku za polárnym kruhom a Amazónii viedli k vypusteniu desiatok megaton oxidu uhličitého do atmosféry.

Po dvoch týždňoch rokovaní podpísali diplomati z celého sveta zásadnú dohodu o klíme. „Zástupcovia približne 200 krajín sa dohodli na transparentných pravidlách určovania a štandardoch koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére, Aby bolo možné zosúladiť činnosti štátov v boji proti zmene klímy,“ uvádza sa vo vyhlásení. Dohodou sa stanovujú pravidlá, ktorých cieľom je obmedziť rast globálnej teploty najviac o 1,5 °C. Len o stupeň viac môže viesť k dlhodobým a nezvratným zmenám a smrti niektorých ekosystémov,“ tvrdia autori štúdie uverejnenej v časopise Národnej akadémie vied USA.

Všetko sa to začalo po Parížskej dohode o klíme pred štyrmi rokmi. Po 21. Konferencii Rámcového dohovoru o zmene klímy. Podpísalo ho 175 krajín.

Dohoda o klíme, ktorá vznikla v Paríži, spojila úsilie všetkých svetových veľmocí s cieľom obmedziť zmenu podnebia. Nahradila Kjótsky protokol z roku 1997. Ten stanovil kvóty na emisie skleníkových plynov len pre niekoľko rozvinutých krajín. Do roku 2020 mali revidovať svoje národné stratégie na zníženie emisií.

Povinnosti krajín zúčastnených Parížskej dohody plánujú obnoviť každých päť rokov. Počnúc rokom 2022. Parížska dohoda na rozdiel od Kjótskeho protokolu nestanovuje mechanizmus kvót. Neobsahuje sankcie pre krajiny, ktoré nie sú schopné plniť podmienky. Dohoda iba potvrdzuje vytvorenie stimulačného mechanizmu, ktorý by mal povzbudiť štáty a podnikateľské subjekty, aby úspešne znižovali emisie. Na implementáciu programov sľubuje finančnú podporu. Celkové verejné a súkromné ​​financovanie do roku 2020 by podľa plánu malo dosiahnuť 100 miliárd dolárov.

Účastníci 25. konferencie Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, ktorá sa konala v Madride v decembri 2019, schválili prísľub, že v roku 2020 príjmu ešte ambicióznejšie záväzky.

Spontánne alebo organizované

Aký je však skutočný dôvod protestov a demonštrácií? Ako vysvetliť dokonalú organizáciu a výcvik vodcov tohto hnutia. A hlavne úžasnú synchronizáciu ich akcií? Akoby mávnutím ruky sa náhle objavili noví sociálni vodcovia. Mladí, vlastne ešte deti. Bez životných skúseností, ale už s radikálnymi a precízne sformovanými názormi na všetky problémy našej doby. Sú múdrejší ako vedci. Rozumejú environmentálnym problémom a hovoria o nich z tribún. Pritom nie celkom chápu, ako ich vyriešiť. Zároveň sú pre nich všetci, ktorí spochybňujú klimatickú krízu, takmer nepriatelia ľudu.

Napríklad belgická ministerka životného prostredia Joke Schauvliege rezignovala po vyhlásení, že masívne demonštrácie v oblasti klímy v Belgicku v posledných decembrových týždňoch boli sprisahaním. Pochody najprv privítala, ale neskôr povedala: „Mnoho ľudí v týchto pochodoch nechápe, že sú súčasťou systému“. Mala ju o tom informovať spravodajská služba.

Nielen jednotlivci, ale aj niektoré štáty nesúhlasia s touto masívnou psychózou, ktorej účel iste časom vyjde najavo. Začiatkom novembra 2019 USA oficiálne informovali OSN o začiatku procedúry vystúpenia z Parížskej dohody o klíme. Ešte v júni 2017 Donald Trump označil ako dôvod „nespravodlivé hospodárske obmedzenia, ktoré škodia americkým pracujúcim, podnikateľom a daňovým poplatníkom“.

Prezident USA tiež pomenoval súvislosť medzi protestmi v mnohých západných krajinách, najmä vo Francúzsku, s Parížskou dohodou o klíme. Podľa neho veľké demonštrácie v dôsledku rastúcich cien pohonných hmôt svedčia o správnosti rozhodnutia USA o odstúpení od dohody. „Parížska dohoda sa mýli, pretože zvyšuje ceny energií pre zodpovedné krajiny a ospravedlňuje najväčšie zdroje znečistenia na svete“.

Vedenie najväčšej mocnosti v západnom svete je teda proti. A nesúhlasí ani s OSN. To znamená, že otázka klímy nie je až taká jednoznačná. Skôr budí dojem geopolitického problému.

Samozrejme, že existujú klimatické problémy. V masovom hnutí ekológov je ale potrebné zrno oddeliť od pliev. Aj letmým pohľadom je zjavná seriózna organizácia hnutia. A financovanie vodcov schopných prilákať stovky tisíc aktívnych účastníkov. Kampaň je jednoznačne financovaná tými, pre ktorých nie je problém vynaložiť milióny dolárov. Je nepravdepodobné, že by to boli predstavitelia priemyselného kapitálu. Išli by proti sebe. Zrejme to robia tí, ktorí nie sú spojení s hospodárskou sférou. A majú veľa „voľných“ prostriedkov.

Všetkým sa neujde

Nie je žiadnym tajomstvom, že bohatstvo v uzavretom sociálnom systéme je približne stabilné. Nespútaný rast kapitálu a ekonomický blahobyt je nemožný. V procese dejín ľudskej civilizácie rastie veľmi pomaly. V dnešnom svete nie je toľko zlatých rezerv. Dokopy by predstavovali jednu desaťposchodovú budovu. V dôsledku toho nie je možný rozvoj mnohých zaostalých regiónov sveta. Ako napríklad Afrika alebo niekoľko ázijských krajín. Peniaze a kapitál je potrebné odobrať z jedného regiónu a previesť do druhého. Z histórie dvadsiateho storočia poznáme také projekty, ktoré boli starostlivo zorganizované „zo zákulisia“. Napríklad rozpad Sovietskeho zväzu. Pre tých, ktorí ho prežili a sledujú správy médií, nie je ťažké odhaliť tajné pramene týchto udalostí. Z hľadiska vodcov najväčších krajín sveta bol ZSSR dokonale pohodlným rivalom. Podelili si navzájom sféry vplyvu. Čo sa už nedá povedať o islamskom svete.

A predsa sa Sovietsky zväz zrútil. Tým zabili strednú triedu. Súčasne s jeho rozpadom začalo ničenie hospodárstva celého bývalého socialistického bloku. Mnoho republík sa z toho doposiaľ nezotavilo.

Kapitál je vždy obmedzený. Aby sa niekde objavil, musí byť presunutý z iného miesta. To sa stalo so ZSSR. Moderné Rusko sa s tým dokázalo vyrovnať vďaka veľkým zdrojom surovín ako ropa, plyn či bohatstvo Sibíri. To je dôvod, prečo na rozdiel od mnohých iných republík bývalého ZSSR, stojí stále na vlastných nohách.

To isté sa koncom dvadsiateho storočia stalo ďalším prosperujúcim regiónom. Napríklad Južnej Afrike. Po páde búrskeho a anglosaského režimu v Juhoafrickej republike sa krajina vrátila späť o desaťročia. Dotklo sa to celého regiónu. Na druhom konci sveta bola rozvrátená Argentína. Po druhej svetovej vojne bola za prezidenta Juana Peróna piata na svete vo vojensko-priemyselnom komplexe. Bola v popredí i v rozvoji poľnohospodárstva. Dodávala mäso, obilie a mlieko takmer polovici západného sveta. Po páde Juana Peróna a po Falklandskej vojne v roku 1982, v ktorej prehrala s Veľkou Britániou, to s ňou išlo dole vodou. To isté platí pre bývalú Juhosláviu. Fungujúca zväzová republika bola rozdelená a jej kapitál úspešne vyvezený. Najprv na Západ a potom do regiónov dôležitých „pre zákulisie“ svetovej moci.

Ďalší na rade je Západ

Podľa všetkého je na rade rozbitie hospodárstva a sociálno-ekonomický kolaps samotného západného sveta. Za posledných dvadsať rokov prebieha systematický proces ničenia starého kontinentu a severoamerickej civilizácie. Prečo? Pretože kapitál je potrebný inde. Najdôležitejším cieľom je ale zničenie starých elít. Tie stále vládnu Západu. Vidia však Nový svetový poriadok inak, než „zákulisie“. Na novom svete totiž už pracuje skupina nemilosrdných fanatikov. Sú presvedčení, že sú kňazmi a vládcami budúceho ľudstva. Snažia sa zredukovať populáciu a prerobiť ľudí podľa svojich predstáv. Tí nepotrebujú starý Západ s kresťanskými a už ani so slobodomurárskymi tradíciami.

Ako rozdrviť Západ? Najprv treba zničiť jeho hospodárstvo. To už je odskúšané na príklade bývalého ZSSR. Už niekoľko desaťročí sa pod rúškom pohodlnejšieho života sťahuje zo Západu dôležitý priemysel. Tým sa znižuje počet pracovných miest. Čo prirodzene vedie k nepokojom. Do toho masa migrantov z Afriky a Blízkeho východu. Ekonomicky oslabené vlády Západu postupne nebudú schopné čeliť rastúcim revolučným hnutiam. Aby bolo možné tento proces podporiť, treba oslabiť armádu a celý vojensko-priemyselný komplex. Treba obmedziť a uzavrieť zostávajúce priemyselné odvetvia, ktoré tvoria a chránia systém. Treba znížiť výdavky na armádu a policajný aparát. Peniaze sa presunú do ekologických projektov. Priemysel skolabuje a s ním aj šanca získať prácu. Masa chudobných a tých na okraji spoločnosti sa znásobí. Ideálny priestor pre nový trockistický projekt masového prerozdelenia kapitálu a pôdy.

Tento trend bol zjavný už skôr. Ale dnes nabral silu a rýchlosť. Čoskoro sa to všetko stane realitou. A tak je kedysi prosperujúci Západ nútený financovať svoju vlastnú demontáž. Systematicky oslabuje svoju energetickú a palivovú bezpečnosť, čím si znižuje šance pripraviť sa na nadchádzajúce geopolitické výzvy.

Aký je výhľad

Nikto predsa nepopiera ekologické problémy, ktorým čelí ľudská civilizácia. Nespočívajú však v existencii rozvinutej priemyselnej základne. Niektorí analytici sa domnievajú, že ničenie ozónovej vrstvy Zeme a jej otepľovanie sú spojené s tajnými testami jadrových zbraní. Že tiež súvisia s cyklickými klimatickými procesmi Zeme. Dnes sme podľa nich na konci medziľadového obdobia a čelíme začiatku nového ochladzovania. Objem ľadu v Antarktíde má naopak rásť.

Zaujímavý názor vyjadril k tejto otázke známy ruský novinár Vladimír Mamontov: „Pochopil som, že zelená energia nemá ekonomický ani environmentálny zmysel. Presadzujú ju, pretože niekto chce zarobiť peniaze. Možnosti ropy a plynu sa pomaly vyčerpávajú. Aby podporili výrobu zelenej energie, prišli s problémom globálneho otepľovania. S myšlienkou, že tento problém vyriešia veterné vrtule. Ale tie, keďže už zaberajú obrovské priestory v celej Európe, narúšajú spodné vrstvy atmosféry. A tým vlastne ničia prínosy pre životné prostredie. Málokto si uvedomuje, že slnečné kolektory, ktoré ohrievajú vašu kanvicu, zohrievajú všetko okolo! Lieh z repky olejnej, ktorá sa seje všade v civilizovaných krajinách, sa ako palivo ukázal drahý. A problém s emisiami CO2 nie je možné vôbec vyriešiť automobilmi. Tie tvoria iba 2 percentá! A podobná pomýlená logika platí i pre uhoľné elektrárne“.

Hnutie životného prostredia samozrejme musí existovať. Jeho cieľom ale má byť človek a príroda. A nie kohosi dobrodružné projekty. Civilizácia vytvorila veľkomestá, v ktorých sa ľudia dusia. Rozvážnou odpoveďou na organizovanú hystériu a obranou pred pripravovanou sociálnou apokalypsou sa zdá byť stiahnutie časti mestského obyvateľstva do malých ekologicky sebestačných oblastí.