Komentár Antona Veselova (Fond strategickej kultúry)

Prezident USA v podstate začal vojnu a ďalší vývoj môže ovplyvniť len málo.

Atentát na iránskeho generála Qasema Soleimaniho, ktorý priamo nariadil prezident USA, sa stal udalosťou, ktorá radikálne zmenila celú vojensko-politickú situáciu na Blízkom východe. Desiatky krajín atentát odsúdili. Označili ho za agresiu a teroristický čin. Prevládajú názory, že bude mať dôsledky ďaleko za hranicami regiónu. Vrátane USA.

Prví, ktorí si uvedomili vážnosť situácie, boli Izraelčania. Oni najlepšie vedia, čo môžu očakávať. Napriek okázalej podpore akcií USA, premiér Benjamin Netanyahu, len hodinu po správach o atentáte, odletel z Atén späť do Izraela. V Grécku pritom nebol obdivovať Akropolu, ale rokoval o plánoch vývozu plynu do Európy. A tiež o spoločných krokoch proti Turecku v Stredozemnom mori v prípade vojny. Išlo teda o tému mimoriadne vážnu. A o mnohomiliardový obchod v dolároch. Zároveň v Izraeli zaviedli mimoriadne bezpečnostné opatrenia. Vrátane stiahnutia vojenských pilotov z dovoleniek a zatvorenia lyžiarskych stredísk obľúbených u turistov. V Izraeli nie sú nervózni pre nič za nič. Zdroje tvrdia, že to boli práve izraelské špeciálne služby, ktoré informovali USA o pohybe Soleimaniho v Bagdade. Mali identifikovať generálove telefónne číslo. Ďalej to už bola len otázka techniky. Na súradnice zapnutého telefónu bola namierená raketa.

Iránske úrady nie náhodou zdôraznili, že Washington tentoraz prekročil pomyselnú červenú čiaru. Trump ignoroval informácie americkej spravodajskej komunity, že Soleimani nebol pre Američanov hrozbou. A že nie je potrebná jeho fyzická likvidácia. Atentát sa dokonca uskutočnil v hollywoodskom štýle. Pritom lietadlo mohlo byť zostrelené v Sýrii. Do úvahy prichádzali i ďalšie možnosti. V Bielom dome nezohľadnili ani mieru popularity generála v Iráne a mnohých ďalších krajinách regiónu. Do úvahy nezobrali ani mentalitu Iráncov. Tí neodpúšťajú urážky. A nenechávajú urážky bez odvetných opatrení. Iránska reakcia bude bezpochyby mimoriadne tvrdá a účinná. Irán má širokú škálu možností. Po mimoriadnom zasadnutí Iránskej rady národnej bezpečnosti sa už s určitosťou začali prípravy.

O niečo neskôr si aj vo Washingtone uvedomili vážnosť situácie. Mike Pompeo zrušil svoje návštevy v Minsku a Kyjeve. Niekoľko politikov sa ostro vyjadrilo proti Trumpovému kroku. Teraz už USA uvažujú v inej rovine. Čo ďalej? Niet pochýb, že o politickom urovnaní situácie nemôže byť ani reči. Kým Iránci nebudú mať pocit, že sú pomstení a nepriateľ ponížený, Teherán nepristúpi na žiadne rokovania.

Niektoré politické dôsledky už nastali. Americký veľvyslanec v Iraku spolu so skupinou diplomatov, ktorí utiekli z Bagdadu, sa uchýlili na generálny konzulát v Erbile. Presunú sem ambasády aj niektorí spojenci USA v NATO. Zároveň vyhlásili, že pozastavujú svoje programy v Iraku z dôvodu bezpečnostnej hrozby. Ministerstvo zahraničných vecí USA, ministerstvá zahraničných vecí Veľkej Británie a Kanady a tiež niekoľko ďalších krajín odporučilo, aby ich občania okamžite opustili Irak.

Dňa 5. januára sa iracký parlament rozhodol v podstate vyhostiť z krajiny americké jednotky do jedného roka. Zástupcovia z Kurdistanu túto schôdzu vzdorovito ignorovali. Hadi Al-Amiri, rodák z Iránu, známy svojím extrémnym antiamerikanizmom, nahradil generála Abú Mahdí al-Muhandísa. Ten, ako druhý človek v štruktúre a šéf irackých milícií, tiež zomrel pri atentáte. Hadi Al-Amiri vedie najväčšiu frakciu v irackom parlamente al-Bina. Zároveň je veliteľom jednotiek „Badr“. Jedných z najmocnejších z milícií. K tomu, o čo sa Teherán snažil roky aj prostredníctvom Soleimaniho, prezident Trump dopomohol za pár hodín.

Následne Trump ako vždy prostredníctvom sociálnej siete svet ubezpečil, že načúva odporúčaniam kompetentných analytikov: „Nepodnikli sme žiadne kroky, aby začala vojna. Veľmi si vážim iránsky ľud. Sú to úžasní ľudia s neuveriteľným dedičstvom a neobmedzeným potenciálom“. Bohužiaľ, je už neskoro. Otázka teraz znie, ako a kedy Irán zareaguje.

Keďže Trump už vlastne vojnu začal, ďalší vývoj od neho záleží len málo. Presun ďalších amerických síl do Kuvajtu, Saudskej Arábie, Iraku a Libanonu na situácii v zásade nič nemení. Iniciatíva je teraz na iránskej strane. A USA sa musia brániť a čakať. Čakanie je vždy ťažké. Obzvlášť vo vojnovom stave. Iránci pritom rozmýšľajú úplne inak. Už dávno im klesol prah bolesti. Už dávno sa prestali báť.

Pentagón tvrdí, že USA sú najmocnejšou krajinou na svete. Že sú schopné vymazať Irán z mapy sveta vďaka jadrovým zbraniam. Je to síce silný argument, ale teraz bude zrejme účinkovať proti Američanom. Niet pochýb o tom, že Teherán naliehavo zintenzívni prácu na jadrovom programe. A Severná Kórea a Pakistan mu radi pomôžu. Aj Severnú Kóreu by Američania už dávno vymazali z mapy sveta, keby tam neboli odstrašujúce zbrane. A tiež Izrael by už bol dávno zabudnutý dejinami, keby nevlastnil jadrové zbrane. A možno len Izraelčania predstierajú. Nikto nevie s istotou, či ich majú alebo nie. Medzinárodných inšpektorov totiž odmietli do krajiny vpustiť. Všetky rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN v tejto veci bol obrazne povedané priamo zaslané do archívu. Vzhľadom na blízke ukončenie medzinárodných kontrolných zmlúv o zbrojení svet vstúpi do veľmi nebezpečnej fázy. Pritom sú krajiny s jadrovými zbraňami, ale kontrola nad nimi neexistuje. Toto je tiež „zásluha“ Donalda Trumpa.

Kým Irán nezíska účinné jadrové zbrane, pôjde o vojnu nervov. A tiež o rozličné druhy vojenských operácií, ktoré môžu nepriateľa vyčerpať. Aktívnu úlohu môžu zohrať rôzne Iránu naklonené organizácie. Tých je v regióne i mimo neho dosť. Stačí pripomenúť vojnu Húsiov s podporou Iránskej islamskej republiky proti koalícii vedenej Saudskou Arábiou. Nie náhodou spozornel aj Izrael. Vodca Hizballáhu Hassan Nasralláh, ktorý v skutočnosti vlastne ovláda Libanon, vyzval svojich podporovateľov, aby sa zúčastnili na tom, čo nazval „spravodlivým trestom pre vrahov Mudžahídov“. Zdá sa, že aj sily NATO v Afganistane môžu očakávať podstatné zhoršenie situácie. Irán je schopný ovplyvňovať globálnu ekonomiku a spôsobovať značné škody svojim protivníkom s minimálnymi vlastnými stratami. Príkladmi sú blokáda Hormuzského prielivu, útoky na tankery v Červenom mori, či na vojnové lode. Len pre pripomenutie. Po útoku nafukovacieho gumového člna s 300 kg výbušnín pri pobreží Jemenu na torpédoborec USS Cole amerického námorníctva sa plavidlo len zázrakom nepotopilo. Náklady na prepravu a ďalšie opravy v USA prekročili potrebné financie na výstavbu novej lode tejto triedy.

Preprava USS Cole kvôli oprave späť do USA

Pritom nejde len o prípad starý takmer 20 rokov. Len nedávno totiž iránske člny pálili na lietadlovú loď amerického námorníctva v Perzskom zálive .

Iránske člny pália rakety na americkú lietadlovú loď

Aj keby situácia neprerástla do otvoreného konfliktu medzi USA a Iránom, dôvod bude stále existovať.

A ešte jedna dôležitá skutočnosť. V tejto konfrontácii stojí na strane Teheránu aj Čína. Jej štýlom je konať bez zbytočných vyhlásení, pripomienok či odvolaní. Toto je pre Čínu šanca rozšíriť svoj vplyv. A hlavne ukázať USA, že čas ich svetovej nadvlády neodvolateľne uplynul. Prichádza nová éra. A USA by sa s tým mali zmieriť.

Bez ohľadu na konkrétnu odpoveď, ktorú si Teherán vyberie, sa šance Donalda Trumpa udržať v Bielom dome, veľmi znížili. Len škoda, že prvá dáma USA pochádzajúca z bývalej Juhoslávie, svojho manžela včas nevarovala. A nepripomenula mu atentát Gavrila Principa na následníka trónu Rakúska Uhorska v Sarajeve v roku 1914. Čo v konečnom dôsledku viedlo k rozpútaniu Prvej svetovej vojny. Pomohlo by to zrejme nám všetkým.