Komentár Valentína Katasonova (Fond strategickej kultúry)

Tajomstvo výroby falošných dolárov.

Ani na slovo vzatí odborníci v súčasnosti nemajú obraz o šírení falšovaných dolárov. Ako pripúšťa Ukrajinská národná banka, každá piata dolárová bankovka je u nich falošná. Podľa časopisu The New Yorker je v súčasnosti falošných približne 20 % sto dolárových bankoviek mimo USA. Mimo USA je podľa rôznych odhadov 60 až 80 % bankoviek pochádzajúcich z Federálneho rezervného systému (FED).

Teraz je objem hotovosti pochádzajúcej z tlačiarní Fed približne 3,3 bilióna. Z toho sto dolárových bankoviek 80 %. Teda asi 2,6 bilióna. Mimo USA sa nachádza 2 bilióny dolárov. V nich je podiel sto dolárových bankoviek dokonca vyšší, než je v obehu v USA. Bankovky s menšou nominálnou hodnotou sa používajú ako prostriedok obchodnej výmeny a platieb. Sto dolárové bankovky zasa zväčša ako úspory. Mimo USA sú používané ako prostriedok tvorby majetku.

Podľa odhadu The New Yorker môže byť falošných sto dolárových bankoviek mimo USA v celkovej hodnote 400 až 500 miliárd dolárov. Oficiálne čísla sú spravidla nízke. Podľa nich by malo byť vo svete len niekoľko miliárd falošných bankoviek. Riaditeľ oddelenia bankoviek Najvyššej rady Fed Michael Lambert pred siedmimi rokmi povedal, že na celom svete bolo odhalených 90 miliónov falzifikátov. To je 9 miliárd dolárov. Ukazuje sa, že falšovanie predstavovalo asi 1 % z celkového objemu sto dolárových bankoviek na svete.

Jedným z dôvodov tohto nízkeho percentuálneho podielu je mimoriadne vysoká kvalita napodobenín sto dolároviek.

Dolárové bankovky tlačia v USA na dvoch miestach. Vo Washingtone a vo Fort Worth v Texase. Pri výrobe pracuje približne 3 000 ľudí. Továrne majú nainštalované najmodernejšie vybavenie. Nedá sa kúpiť na voľnom trhu. Na „surovinu“, z ktorej sa bankovky vyrábajú, sa kladú zvýšené požiadavky. Ide o kombináciu bavlnených a ľanových nití vystužených syntetickými vláknami. Ukazuje sa ale, že mimo USA sú v obehu také dolárové bankovky, ktoré majú vyššiu kvalitu ako samotný originál. Odhalenie takýchto falzifikátov je nesmierne ťažké. Tieto bankovky sa preto nazývajú aj super bankovky. Alebo superdoláre.

Superdoláre sa prvýkrát objavili v obehu na konci osemdesiatych rokov. Prvá falošná bankovka sa našla na Filipínach v roku 1989. Superdoláre začali prenikať do USA. Washington opakovane uviedol, že vďaka úsiliu špeciálnych služieb je problém už vyriešený. V rokoch 2002 až 2005 FBI a ďalšie spravodajské agentúry USA uskutočnili operácie „Dymiaci drak“ a „Kráľovský šarm“. Výsledkom bolo zatknutie 87 ľudí a konfiškácia falošných sto dolárových bankoviek v hodnote 4,5 milióna dolárov. Napriek tomu však nebolo možné nájsť zdroje pôvodu superdolárov. Americké a britské spravodajské služby sa tiež zamerali na Anglicko. Tam rozbili gang, ktorý viedol Anatasios Arnaouti. Zachytili vtedy superdoláre za 3,5 milióna. V priebehu vyšetrovania, ktoré trvalo až do roku 2005, vyšlo najavo, že tajná dielňa vyrába za deň objem až pol milióna. A výrobné kapacity umožňovali zdvojnásobenie tlače. Zdalo sa, že to boli tie superdoláre, ktoré sa objavovali po celom svete.

Prekvapivo sa však superdoláre začali vyskytovať znova. V roku 2013 sa preto začala tlač novej sto dolárovej bankovky s veľmi vysokou ochranou. To viedlo k zvýšeniu výrobných nákladov približne o 5 centov na jednu bankovku. Ani to ale nezabránilo úplnému vymiznutiu superdolárov. Možno len odhadovať ich zdroj. Existujú tri verzie: americká spravodajská služba CIA, Severná Kórea a Irán.

Prvá verzia uvádza CIA. Obhajuje ju známy nemecký špecialista Klaus Bender v knihe z roku 2004 „Tajný svet tlačenia peňazí“. Úlohu CIA spomínal v roku 2010 v knihe „Umenie výroby peňazí“ aj Jason Kersten. V nej Kersten píše, že výroba superdolárov je nevyhnutná na to, aby CIA mohla financovať svoje aktivity po celom svete. Úrad by samozrejme mohol použiť legitímne doláre zo svojho rozpočtu vo výške niekoľkých miliárd dolárov. CIA je však nevyhnutnou súčasťou takzvaného „Deep State“. Teda „hlbokého“, či tieňového štátu. Ten v USA funguje súbežne s oficiálnou štátnou mocou. A chce sa stať hlavnou mocou v USA. Tajné činnosti „Deep State“ sú financované z rôznych zdrojov. Jedným z nich sú práve falošné doláre.

Podľa druhej verzie je za výrobou superdolárov Irán. Autori verzie naznačujú, že ešte pred islamskou revolúciou v roku 1979 Irán kúpil zariadenie na tlač svojich bankoviek. V tom čase malo mať porovnateľnú kvalitu s americkými strojmi. To viedlo k tvrdeniu, že Iránci nastavili časť zariadenia na výrobu falošných dolárov. Tieto falošné doláre mali pomôcť Teheránu vydržať takmer nepretržité viac ako štyri desaťročia trvajúce hospodárske sankcie USA.

Tretia verzia spomína Severnú Kóreu. Dôkazom má byť príbeh zatknutia atašé pre ekonomiku veľvyslanectva KĽDR v Rusku v roku 1998. Bol zatknutý vo Vladivostoku s 30 000 falošnými dolármi. Sám potvrdil, že sa osobne zúčastnil na programe falšovania amerických dolárov.

Autori tretej verzie poznamenávajú, že Pchjongjang dostal stroje na tlačenie peňazí z NDR už v 80. rokoch. A východní Nemci ich získali zo Západu s pomocou svojich špeciálnych služieb. KĽDR, podobne ako Irán, už niekoľko desaťročí podlieha západným sankciám. Výroba superdolárov na zariadení od Nemcov, údajne pomohla Severným Kórejčanom vydržať tieto sankcie. Klaus Bender hovorí, že Severná Kórea vyprodukovala superdoláre v hodnote až 250 miliónov dolárov ročne. Toto číslo je asi z roku 2000. Niektorí autori sa domnievajú, že po spustení tlače superdolárov, Pchjongjang pokrýva nielen časť svojich domácich potrieb nákupom na zahraničnom trhu, ale tiež sa snaží destabilizovať obeh peňazí priamo v USA.

Zdroje uvádzajú, že tlač superdolárov je organizovaná prísne tajnou štruktúrou zvanou „39. divízia“. Má byť priamo podriadená severokórejskému Ústrednému výboru strany. Oddiel má približne 130 zamestnancov. Kontrolujú nielen výrobu superdolárov, ale aj mnoho ďalších aktivít. Niektoré z nich sa nachádzajú mimo KĽDR. Aj v Európe. Podľa rôznych odhadov oddelenie vyrobí 500 miliónov až 1 miliardu dolárov ročne. Pod týmto oddelením sú spoločnosti, ktoré prevádzajú falzifikáty na reálnu menu. Podnikajú väčšinou v rámci tieňovej ekonomiky. Vyrábajú a predávajú drogy, hlavne heroín.

V odborných kruhoch však panuje zhoda, že druhá a tretia verzia pôvodu superdolárov je pochybná. Je ťažké uveriť, že bankovky najvyššej kvality sa dajú tlačiť na strojoch, ktoré pred niekoľkými desaťročiami získal Irán a KĽDR. Dnes nie je možné kúpiť nové zariadenia vysokej úrovne, ktoré spĺňajú americké normy pre kvalitu bankoviek. Ako niektorí odborníci poznamenávajú, Severná Kórea sa pokúsila získať takéto zariadenie v Európe. Ale bez úspechu. Okrem toho Fed pravidelne mení zloženie papiera, atramentu a niekedy aj vzhľad bankoviek. Bez ohľadu na to, akí dobrí sú falšovatelia v Iráne a Severnej Kórei, nedokážu sa rýchlo prispôsobiť zmenám zo strany Fed.

A tu vznikajú nové predpoklady ...

Prvý. „Deep State“ organizuje výrobu superdolárov v USA a Severná Kórea i Irán sú len zásterkou. Samotné príbehy zabavenia dolárových falzifikátov s priamou alebo nepriamou účasťou občanov KĽDR a Iránu nie sú ničím iným ako predstaveniami amerických spravodajských agentúr. Tieto operácie pod falošnou vlajkou majú len presvedčiť verejnú mienku, že tieto dve krajiny ako „zosobnenie svetového zla“ sú zdrojom falšovania.

Druhý. „Deep State“ je opatrný a nechce vyrábať falošné doláre na území USA. Akokoľvek bude táto tlač utajená, existuje veľké riziko, že sa prezradí. V USA je väčšina občanov proti tieňovému štátu. Je preto lepšie premiestniť takúto citlivú výrobu mimo krajiny.

A tu je najčastejšie spomínaná Severná Kórea. Bez ohľadu na to, aké sú vzťahy medzi USA a KĽDR na oficiálnej úrovni, tieňový štát môže mať s Pchjongjangom konštruktívnu spoluprácu

A táto verzia nie je ani zďaleka pritiahnutá za vlasy. Jedným z jej priaznivcov je slávny taliansky publicista Gulietto Chiesa. V článku „Tretia svetová vojna sa už začala. Proti Rusom!“, upozorňuje na neúmerne vysoký počet falšovaných dolárov na Ukrajine. Chiesa hovorí: „Odkiaľ pochádzajú všetky tieto peniaze? Vedel som, že USA každý mesiac vyrobia 85 miliárd dolárov z ničoho. Tvoria ich počítače. Platia nimi svoj dlh. A tlačia aj sto dolárové bankovky. A to v Severnej Kórei! USA vyrábajú peniaze na troch miestach. Dve majú doma a tretie je v Severnej Kórei. Dokonca neďaleko hlavného mesta Pchjongjang. Toto miesto je obklopené špeciálnymi službami Severnej Kórei. Tlačia tam nádherné skutočné americké doláre. Pravda, falošné. Existuje preto výraz „také isté ale iné““.

Prečo Američania tlačia falošné doláre práve tam? Pretože Severná Kórea je najizolovanejšou krajinou na svete. Američania udržujú kórejských diktátorov pri moci, zatiaľ čo si tam tlačia superdoláre na financovanie svojich tajných služieb ako CIA či NSA. Odtiaľ pochádzajú aj peniaze pre Ukrajinu a ďalších. Tak funguje zločinecký aparát, ktorý je v USA pri moci.

Odborníci však poukazujú aj na iné krajiny, v ktorých je možné tlačiť superdoláre. Napríklad Peru. Tam z času na čas odhalia tajné dielne. Je to však ako vojna medzi americkými špeciálnymi službami a obchodom s drogami. Robia predstavenia s cieľom odhaliť malých obchodníkov s drogami a s cieľom zakryť veľkých. Tých, ktorí sa chcú podieľať na vládnutí svetu.