Nový minister kultúry by sa mal poučiť z nedostatkov, ktoré spôsobili spomalenie v čerpaní eurofondov. Pre agentúru SITA to uviedla súčasná ministerka kultúry Ľubica Laššáková (Smer-SD). Ako dodala, jej nasledovníka čakajú mnohé začaté a aj nové úlohy. Pokračovať musí v rekonštrukciách významných kultúrnych objektov a v krátkom čase musí ministerstvo kultúry tiež zapracovať do slovenských zákonov viaceré zmeny v európskej legislatíve.

Koncom roka 2018 bolo čerpanie eurofondov na kultúrny a kreatívny priemysel nulové, no podľa ministerky sa ho podarilo naštartovať. Laššáková za kľúčovú tiež považuje prípravu podkladov k nastaveným prioritám k novému programovému obdobiu na čerpanie eurofondov pre roky 2021 – 2027. Ministerstvo kultúry (MK) SR si už v čerpaní eurofondov pre nadchádzajúce roky určilo ako priority rekonštrukciu národných kultúrnych pamiatok, obnovu a rozvoj kultúrnej infraštruktúry a aj ďalšiu podporu kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Bez európskych zdrojov sú finančné možnosti rezortu v týchto oblastiach obmedzené.

Z veľkých investičných projektov MK SR je prioritou napríklad komplexná obnova vyhoreného hradu Krásna Hôrka. Začať by sa mala aj obnova románskeho paláca a západných palácov Spišského hradu. Palácom, ktoré sú súčasťou pamiatky zo Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO podľa odborníkov reálne hrozí deštrukcia. Pokračuje aj rekonštrukcia a dostavba rozsiahleho areálu Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Rekonštruuje sa pamiatkovo chránené sídlo a tiež prevádzkové priestory Štátnej opery v Banskej Bystrici.

Podľa súčasného vedenia MK SR „ostáva prioritou i posilnenie ochrany, ale aj zodpovednosti novinárov a riešenie osobitného postavenia novinára z hľadiska ochrany zdroja, ale aj ochrany samotného novinára, napríklad pred nedôvodným trestným stíhaním za ohováranie, či civilnými žalobami na ochranu osobnosti v súvislosti s výkonom jeho práce“. Ministerstvo pripomína, že s týmto cieľom na ministerstve zriadili dočasnú pracovnú skupinu pre právnu ochranu novinárov.

Medzi nedoriešené úlohy patrí zabezpečenie stabilného financovania Rozhlasu a televízie Slovenska. Zaistiť to môže zvýšenie úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS, tzv. koncesionárskeho poplatku.

Jednou z otvorených priorít je aj vypracovanie návrhu novej legislatívy, ktorá zaistí prenesenie revidovanej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách do slovenského práva. Tento právny predpis by mal nahradiť aktuálny zákon o vysielaní a retransmisii. Novú verziu smernice je Slovensko povinné zapracovať do 19. septembra 2020.

Nové vedenie MK SR čaká tiež zapracovanie dvoch európskych smerníc autorského práva, ktoré reagujú na rýchly rozvoj digitálneho prostredia. Novela Autorského zákona, ktorá prispôsobí slovenský právny poriadok týmto dvom smerniciam, by mala byť účinná v druhej polovici roka 2021.

Výzvou je naďalej zaistenie nových možností financovania kultúry, napríklad formou sponzorstva. Úpravy čakajú aj múzejný zákon. Pokračovať treba v digitalizácii kultúrneho dedičstva a v sprístupňovaní jej výsledkov verejnosti. Konkrétne treba podľa MK SR pokračovať v národných digitalizačných projektoch ako sú Digitálna galéria, Digitálne múzeum či Digitálna knižnica a digitálny archív. V neposlednom rade, by ministerstvo kultúry malo prijať opatrenia na zabezpečenie a zlepšenie prístupu ku kultúre pre osoby so zdravotným postihnutím a mnohé ďalšie.