autor je novinár, publicista, komunikačný poradca a mediálny analytik Inštitútu národnej politiky
O vývoze najdrahšieho artiklu – vojny. Aj ku nám.
Na to mnohí dnes, čo v živote neboli ani na vojenskom výcviku, vôbec nemyslia. Veď máme profesionálnu armádu, myslia si ľudia, tí to za nás vyriešia... Omyl ako hrom z čistého neba.
Od Púštnej vojny v Iraku žijeme v ilúzii. Masy si zvykli na online vojnu v televízii či mobile. Ani politici zjavne nemajú schopnosť domyslieť dôsledky. Najmilitantnejší prezident Bush si trúfol maximálne na Irak. Okolo Iránu krúžili US jastraby dlho ako okolo horúcej kaše. Priveľmi by popálila. Irán totiž nie je Irak.
Irán má 2x viac obyvateľov a je 4x väčší. A navyše má jadrové technológie.
Kedysi komunisti vyvážali do sveta revolúcie, globalisti dnes vojnové konflikty. Spoločne však trpia nevinní kvôli cudzím záujmom. Kedysi mocensko-ideologickým, dnes mocensko-globálnym. A tiež kvôli biznisu. Ten zúročí každú vojnu.
Banksteri tiež na každej vojne zarobia majland (oficiálne reparácie) ale v skutočnosti drahú hru na vojačikov zaplatia daňoví poplatníci. Zväčša všetko, okrem zlata, stratí svoju hodnotu. Jeho cena sa opäť vyšplhala na maximum, takže šedé eminencie už vedia viac ako bežní ľudia...?
Toto sú nebezpečné faktory, ktoré žiaľ bežní ľudia nevedia ovplyvniť. Možno tak protesty, ale aj voči nim je systém imúnny. Stačí sa pozrieť do Francúzska na masové strety žltých viest s Macronovou mocou – a takmer nič sa nepohne. Too big to fail – príliš veľké, aby to padlo. Mimochodom aj priveľmi vzdialené od ľudí. Totiž politici – milionári, medzi ktorých patrí aj Trump, aj Macron, aj ďalší. Zvláštny vírus v systéme, v ktorom sa aj u nás tlačia milionári prevziať moc...
Každá vojna má svojho predskokana. Je ňou informačná vojna.
Informačná vojna nie je vedená proti nepriateľovi, ale namierená do vlastných radov. Ľudia musia byť presvedčení, že „zlého“ nepriateľa musíme potrestať. A takto sa najskôr zapoja do budúceho konfliktu korporátne svetové médiá, ktoré už dopredu pripravia ľudí na „spravodlivú“ vojnu za „naše hodnoty“... a tieto sugescie o našich „záväzkoch“ budú rozvíjať aj domáce médiá.
Toľko mainstream omieľa fetiše „spoločných hodnôt“, že možno niekto tejto hypnotizéroci aj uverí. Agresor-obranca sa predovšetkým nesmie nazývať „cudzí“. Teraz nám však hrozí, že cudzí a ich cudzie záujmy (reálny slovník) nám vojnu prenesú z Ázie až ku nám. Minimálne do Európy či EÚ. Presnejšie odvetné útoky partizánskej vojny.
A čo tak iránske rakety stredného doletu?
Radšej nedomyslieť. Ani na to, že do konfliktu by sa nakoniec na Blízkom Východe zapojil aj Izrael, tradičný rival Iránu, s ktorým si vzájomne posielajú raketové pozdravy. No a potom čo? Biblický Armagedon? Padni raketa, komu padni, či čo?
Elity budú sedieť vo svojich protiatómových krytoch, na tom je to najhoršie. Oni prežijú. Im sa nič nestane. Merkelová však pustila nielen do Nemecka, ale do celej Európy množstvo toxických neskontrolovaných jedincov, z ktorých mnohí môžu byť spiace časované bunky alebo aj bomby.
Prišli z prostredia, kde je vlastná rodová krv či viera dôležitejšia ako sociálne dávky Západu. A to je pre obyčajných ľudí rovnaké riziko ako ich neschopní politici, ktorí nedokážu povedať „nie“. Mimochodom, kto zo svetových politikov na nich vôbec myslí, keď hrá svoju virtuálnu vojnu o svoje záujmy ako na play station? Naši by mali urobiť aspoň ťah na šachovnici a symbolickým nesúhlasom stiahnuť našich vojakov zo susedného Iraku.
Ako som povedal. Irán nie je Irak.