Komentár Antona Kanevského (Fond strategickej kultúry)
Čo všetko stálo za podpísaním dohody o preprave ruského plynu cez ukrajinské územie.
Intrigy okolo prepravy plynu nateraz skončili. Boli podpísané medzištátne dohody a zmluvy medzi ruskou a ukrajinskou stranou.
Pokiaľ ide o ruskú stranu, východisková pozícia v rokovaniach bola značne zložitá. Americké sankcie zastavili výstavbu Nord Stream 2 na cieľovej čiare. Angela Merkelová opakovane vyhlásila, že zachovanie ukrajinského tranzitu je podmienkou dokončenia Nord Stream 2. Ruská strana nespochybnila rozhodnutie štokholmskej arbitráže. Hoci prerušenie dodávok ruského plynu do Európy ohrozilo Gazprom súdnymi spormi v hodnote niekoľkých miliárd dolárov.
V tejto súvislosti treba pripomenúť najťažší bod dohody z ruskej strany. Spoločnosť Gazprom musela zaplatiť tri miliardy dolárov v súlade s rozhodnutím arbitrážneho súdu v Štokholme. Peniaze boli prevedené ukrajinskému Naftogazu 29. decembra. Napriek tomuto ústupku nezískala ruská strana v ostatných častiach celkovej dohody žiadnu kompenzáciu.
Prijatie a vykonanie súdnych rozhodnutí spoločnosťou Gazprom bolo zásadne dôležité pre šéfov Naftogazu Alexandra Koboleva a Jurija Vitrenka. Tým sa pred rokom podarilo získať bonusy vo výške 7,5 milióna dolárov za súdny spor so spoločnosťou Gazprom. A po prevode peňazí si rýchlo naúčtovali ďalších 26 miliónov dolárov. Ak je pre jednu zo strán jeden z bodov dohody taký dôležitý, zvyčajne je pripravená na konkrétne ústupky v iných bodoch.
Ukrajinská strana spočiatku trvala na tom, aby sa nová zmluva uzavrela na 10 rokov. S rovnakým objemom dodávok. Čo by znamenalo 90 miliárd metrov kubických ročne. A so značným zvýšením taríf za čerpanie. Výsledkom bolo uzavretie zmluvy na päť rokov. Podľa nej minimálny objem tranzitu cez Ukrajinu v roku 2020 bude 65 miliárd metrov kubických. A v rokoch 2021 až 2024 celkovo 40 miliárd metrov kubických.
Maximálna kapacita prepravy cez ukrajinské územie do Európy je približne 230 miliárd metrov kubických. Objem prepravený spoločnosťou Gazprom do Európy v roku 2018 bol 200 miliárd metrov kubických.
Plynovody pritom nemôžu pracovať neustále na maximálny výkon. Musia byť v pravidelnom čase zastavené kvôli opravám a údržbe. Sú tu aj logistické ťažkosti. Nie je možné dodávať plyn do iných krajín kvôli trase Blue Stream smerujúcej do Turecka. Takže napríklad dodávky do Maďarska, Slovenska a Rakúska, aj keď sú v prevádzke všetky prípojky, nie sú vždy optimálne. Tiež je dôležitý i sezónny faktor.
A to nehovoriac o skutočnosti, že Rusko očakáva, že bude naďalej zvyšovať objem dodávok do Európy. Preto sa hovorí o objeme 40 miliárd kubických metrov. Toto je reálny objem, ktorý pôvodne navrhla ruská strana. Teda najprv 30 miliárd metrov kubických. Jeho nárast do roku 2020 na 65 miliárd bude možný tým, že je naplánované spustenie v súčasnosti rozpracovaných potrubí.
A ešte jeden dôležitý aspekt. Medzivládna dvojstranná dohoda o balíku nestanovuje priame dodávky ruského plynu na Ukrajinu. Čo Moskva opakovane na rokovaniach navrhovala. Ide iba o možnosť zvážiť túto otázku v budúcnosti. Podľa najnovších informácií rokovania o tejto otázke sa budú konať v prvom štvrťroku 2020.
To znamená, že plyn nakúpený Ukrajinou pre vlastnú potrebu v objeme asi 10 miliárd metrov kubických prostredníctvom európskych sprostredkovateľov, sa bude účtovať ako tranzit cez územie Ukrajiny. Teda, skutočný objem tranzitu bude o uvedený údaj menší. Tiež sa plyn bude nakupovať bez akýchkoľvek zliav za cenu európskeho centra v rakúskom Baumgartene. Berúc do úvahy prepravnú trasu takmer 2 000 kilometrov, je to podstatne drahšie, ako by stál na rusko-ukrajinskej hranici bez príplatkov.
Toto je typická ukrajinský „nemoc“. Kvôli kritike domácich radikálov radšej akceptujú, aby Ukrajinci zaplatili za plyn viac, než aby prijali „ruskú pomocnú ruku“.
Hlavnou otázkou, ktorá ale bola našťastie vyriešená pri konečnom vypracovaní zmlúv, je miera čerpania.
Večer 30. decembra ukrajinský prezident uverejnil na sociálnych sieťach: „Ukrajina podpísala zmluvu o tranzite plynu na päť rokov. Celkovo jej to vynesie viac ako 7 miliárd dolárov.“ Je to ľahké spočítať. Teraz je ukrajinské čerpanie 90 miliárd metrov kubických a Ukrajina dostáva približne 3 miliardy dolárov. Objem 7 miliárd za 5 rokov je v priemere o polovicu menej ako v súčasnosti. Zároveň je minimálny čerpací objem počas piatich rokov na základe zmluvy presne polovica súčasných objemov. To znamená, že tarifa sa prakticky nezvýšila.
Šéf ukrajinského Naftogazu Andrej Kobolev pripustil: „Pre Gazprom sa tarifa takmer nezmení“. Jasne uviedol, že z dôvodu mlčanlivosti nemôže uviesť tarifnú sadzbu stanovenú v zmluve medzi spoločnosťami Naftogaz a Gazprom. Čoskoro sa ale objavili spoľahlivé informácie o tom, že tarifa sa zvýši o 8 %. Je to pevná tarifa na celé obdobie platnosti zmluvy. Zatiaľ čo tranzitné tarify v Európe majú silný vzostupný trend.
Ruská strana samozrejme nebude musieť za tranzit platiť. Pri vpustení plynu cez ukrajinskú plynárenskú prepravnú sústavu bude plyn čerpaný iba tým spotrebiteľom, pre ktorých je táto trasa optimálna. Plus bude ukrajinská distribučná sústava plynu použitá ako rezervná kapacita.
Cena 3 miliardy dolárov, aby ruský Gazprom nemusel čeliť zaisteniu majetku v celej Európe a novým súdnym sporom, je teda zrejme primeraná.
Ukrajinský Naftogaz tiež oficiálne oznámil vytvorenie špeciálneho informačného „útvaru“, ktorý ma čeliť „propagande Kremľa“. V jeho prvej správe sa hovorí: „Dosiahnutie tohto výsledku bolo možné vďaka systematickej práci tímu Naftogaz zameraného na vysvetlenie rizík pri budovaní Nord Stream 2 a zavedenia sankcií vládou USA. A tiež účinnou prácou spoločnosti Naftogaz v rozhodcovskom konaní“.
Pokiaľ ide o sankcie zo strany USA. Dokonca aj zdroje zamerané proti Rusku sú pesimistické, pokiaľ ide o ich účinnosť. Dánska agentúra pre energiu (DEA) uvádza: „Povolenie sa vzťahuje na konkrétne potrubné práce a nie na konkrétne plavidlá. V povolení sa uvádza, že inštalácia sa uskutoční pomocou výrobného plavidla vybaveného dynamickým polohovacím systémom“.
Podľa dánskej strany spoločnosť Nord Stream 2 kontaktovala agentúru s neúplnou žiadosťou. Keď Nord Stream 2 opätovne začne komunikáciu, urobí dánska agentúra nové hodnotenie, či bude možné na kladenie potrubí použiť konkrétne plavidlá“.
Inými slovami. Dánska vláda je pripravená na spoluprácu. Ale jej „obavy z dôsledkov neukončenia plynovodu“ vyzerajú ako vopred pripravené ospravedlnenie, keby to naozaj „náhodou nevyšlo“.