Desivých 10 rokov storočia sa skončilo, ale nasledujúce desaťročie môže byť ešte desivejšie, hovorí komentár portálu Némszava, ktorý pripúšťa, napriek tomu aj dobré veci, ktoré sa v minulosti udiali.

Washington Post

Napríklad počet ľudí žijúcich v extrémnej chudobe sa znížil na polovicu. Aj keď sa v súvislosti s život ohrozujúcimi problémami, ako sú napríklad zmena podnebia, nič nestalo, neočakávané útoky v USA sú stále takmer bežné, najhoršie však je, že nastala éra ničiaca slobodu. Politické extrémy sa tlačia do popredia. Všetko sa to začalo krvavou Arabskou jarou. V dôsledku toho prílev utečencov, ktorý nasledoval po finančnej kríze v Európe, viedol k vzostupu nacionalisticko-populistického vzostupu.

Viktor Orbán a PiS priniesli Maďarom a Poliakom iliberálne vedenie. Vyhral Brexit, krajná pravica urobila veľké pokroky takmer v každom európskom štáte. Je to však iba časť globálneho trendu: extrémne demagógy zneužívajú moc v USA, Brazílii, Indii, na Filipínach a inde. Silní muži pravice zničili demokraciu v Rusku, Turecku a v Egypte. Čínsky prezident  nie je populistický, ale jeho vláda rastie a je v súlade s protidemokratickým svetovým trendom. Títo vedúci používajú internet na šírenie lží a rozptýlenie protichodných názorov. Nielenže  sloboda je zničená na toľkých miest, ale aj právny štát. Jeho zostatky sa snaží chrániť povojnový medzinárodný poriadok, ktorý vyhlasuje slobodu, mier a prosperitu. Nádej  slobody nezomrela, pretože existujú protesty od Hongkongu až k Teheránu. Lenže nefungujú a obáva sa, že nespravodlivosť v nasledujúcich 10 rokoch opäť prevládne. Vrátane toho, že môžu znova zvoliť Donalda Trumpa. A ako vysvetlil politológ Yascha Mounk, populisti sú vždy oveľa nebezpečnejší, ak dokážu vyhrať po druhýkrát.

Economist

Putin, Trump ale aj Erdogan. obhajujú celú civilizáciu, a preto je ich krajina viac ako národný štát. Únia je od nej stále ešte vzdialená, hoci má významné suverénne práva, jej členovia však zostávajú dominantnými v domácej, ale ešte viac v zahraničnej politike. Medzitým sa niektorí vodcovia začali obávať o civilizáciu. Viktor Orbán už nejaký čas útočí na utečencov, aby chránil európsku kultúru. Komisia zriadila osobitné portfólio na ochranu životného štýlu kontinentu. Emmanuel Macron hovorí, že 27 krajín musí konať jednotne pre európsku civilizáciu, inak ich „roztrúsi“ Čína a Amerika. Názory na krajín civilizácie sú rôzne a to môže byť problém. Pre Orbána kultúrou kontinentu je biele kresťanstvo. Brusel sa snaží stavať na občianskych hodnotách a francúzsky prezident sa zameriava na geopolitickú moc Washingtonu a Pekingu, pretože to môže podkopať ideály osvietenstva. V týchto troch konceptoch sú však spoločné body. Všetky sú defenzívne a zdôrazňujú európske a nie západné hodnoty. Zároveň sa môžu ľahko dostať do paranoidity, keďže krajná pravica má teóriu o sprisahaní, že európsku civilizáciu môžu vysťahovať prisťahovalci alebo rozvíjajúce sa mocnosti, ako je Čína. Tento prístup potom prijímajú umiernení politici, ako napríklad Macron, ale zahrnutie krajnej pravice do európskeho plánu môže v porovnaní so spoločnými normami stáť oveľa viac.

Ďalším spoločným znakom je vylúčenie európskej civilizácie. Existuje veľké riziko, že to povedie k zlým rozhodnutiam, zástancovia týchto vízií sa domnievajú, že existencia kontinentu je ohrozená. Okrem toho, ak nestíhajú automaticky opakovať európske hodnoty, môžu skončiť šovinizmom. Ak politické centrizmus prevezme krajne pravicové klišé, môže nahrať populistom, ktorých chce vytlačiť. Jedným z najväčších úspechov EÚ bolo potlačenie nacionalizmu. Ak  bude nahradená hrubou formou civilizačnej teórie, nemusí produkovať“ veľa dobrej krvi“. Bitka civilizačných štátov môže byť skutočne desivý, povedal by Huntington.

Guardian

Populistickí lídri žijú zo strachu, takže protiopatrením proti nim je pomôcť ľuďom cítiť sa bezpečne, inak sa na najhoršie inštinkty masy postaví viac ľudí z celého sveta- varuje profesor psychológie na Univerzite  Maryland. Ako píše, je znepokojený pravicovým populizmom, vzrastom nacionalizmu a rastúcimi rozpormi. Trump, Salvini, Orbán, Rakúska strana za slobodu a poľský PiS prišli, videli a zvíťazili v priebehu niekoľkých rokov. Demokracia je ohrozená, pretože človek chce mať poriadok a bezpečnosť iba vtedy, keď si myslí, že hrozí bezprostredný zmätok. V takýchto prípadoch má tendenciu usadiť sa za autoritárstvom. Ako sa stalo v roku 1933. Nové prieskumy ukazujú, že v súčasnosti sa to nelíši: tí, ktorí sa cítia ohrození, požadujú prísnejšie pravidlá a podporujú Trumpa alebo Le Pent. Ekonomické ťažkosti tiež zvyšujú túžbu po vodcoch ochotných vzdorovať demokratickým hodnotám. Títo politici sľubujú rýchle a ľahké riešenie, ale predovšetkým návrat k bývalému, užšiemu spoločenskému poriadku. Medzitým dokonca pridávajú hrozby, aby sa stali obľúbenejšími.

Riešením nie je vysporiadať sa s existenčnými obavami mávnutím rukou, ale nájsť východisko, najmä pre tých, ktorí kvôli automatizácii prišli o prácu. Iné nebezpečenstvá sú však prehnané, napr. o migrácii, ale tiež veľmi prispievajú k podpore autokratického vodcu.

Yahoo / AFP

Po vytvorení Rakúskej vládnej koalície uvádza francúzska tlačová agentúra Kurza ako“ zázračné dieťa“, ktorý v súčasnosti nevie kam má mieriť v Európe: Macron alebo Orbán. Prvé prekvapenie prišlo pred dvoma rokmi, keď sa stal predsedom vlády vo veku 31 rokov a teraz si získal celosvetový obdiv za to, že po páde krajne pravicovej FPÖ dosiahol dohodu s  ľavicovými Zelenými. Okrem toho sa mu v septembrových voľbách podarilo prilákať značné množstvo frustrovaných voličov slobody. Mal len 27 rokov, keď opustil právnickú školu a stal sa ministrom zahraničných vecí. V tom čase  uznával Viktora Orbána a súhlasil s jeho názorom, že je potrebné zablokovať cestu utečencom na Balkáne. Nedá sa však povedať, že by bol všeobecne uznávaný. Niektorí ho vidia ako mini-diktátora, ktorý tlačí do pozadia konzervatívcov.  Jeho predchodca obviňuje ÖVP z toho, že vzal krajinu autoritárskym smerom a využíval migrantov ako obetných baránkov. Jeho obdivovatelia naopak ,vidia v ňom Marcona, kým jeho oponenti ho vnímajú ako budúceho Orbána. Je pravda, rovnako ako jeho maďarský kolega, odmietol podpísať Pakt OSN o migrácii, obmedzil výhody pre žiadateľov o azyl a voči nim prijal niekoľko opatrení. Nato však dáva pozor, aby nespochybnil záväzok nikoho voči Európe a dáva si veľký pozor na jazyk. Sotva nikdy nepozdvihol svoj hlas proti rasistickým a antisemitským prejavom FPÖ, keď rok a pol ovládali spoločne Rakúsko, a to spôsobilo zmätok v zahraničí. Na čele nového kabinetu zriadil samostatné ministerstvo, aby pokračoval v boji proti prisťahovalectvu. Niektorí však tvrdia, že nezvyčajný politický pár by mohol vytvoriť precedens v celej EÚ.