V roku 2019 sa na slovenských súdoch uzavrelo viacero sledovaných káuz.

Najvyšší súd SR napríklad začiatkom septembra potvrdil vinu dnes už bývalého poslanca Národnej rady SR za stranu Kotlebovci-Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) Milana Mazureka v kauze jeho výrokov na adresu Rómov. Zároveň mu zvýšil peňažný trest z 5-tisíc na 10-tisíc eur.

Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici pôvodne v apríli 2018 uložil poslancovi peňažný trest 5-tisíc eur. Uznal ho totiž vinným z prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia v súbehu s prečinom podnecovania, hanobenia a vyhrážania sa osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti a etnickej skupine.

Poslanec podľa súdu skutok spáchal ako verejný činiteľ vo vysielaní Rádia Frontinus v októbri 2016 vyjadreniami na adresu Rómov. Keďže podľa právneho poriadku dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec parlamentu odsúdený za úmyselný trestný čin, prichádza poslanec o svoj mandát, Mazurek o miesto v zákonodarnom zbore prišiel. Môže však kandidovať v nadchádzajúcich parlamentných voľbách, keďže peňažný trest už zaplatil.

Naopak, na júlovom verejnom zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) zamietol odvolanie prokurátora voči oslobodzujúcemu rozsudku v prípade poslanca parlamentu Stanislava Mizíka. Správoplatnil tak rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) z júla minulého roku. Poslanec parlamentu za ĽSNS čelil obžalobe za trestné činy výroby extrémistických materiálov, rozširovania extrémistických materiálov a hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Ako však skonštatoval minulý rok ŠTS, nebolo dokázané, že skutky prostredníctvom publikovania protižidovského statusu na sociálnej sieti spáchal obžalovaný. Najvyšší súd sa s týmto tvrdením stotožnil, keďže podľa predsedu senátu predložila prokuratúra v tomto prípade len nepriame dôkazy. Tie podľa neho nie sú dostatočným predpokladom na uznanie viny. Úrad špeciálnej prokuratúry poslanca obžaloval po tom, čo údajne 10. januára 2017 na sociálnej sieti napadol zoznam osobností ocenených vtedajším prezidentom Andrejom Kiskom, prekážal mu okrem iného ich židovský pôvod. V tomto prípade išlo napríklad o historika Ivana Kamenca, režiséra Juraja Herza alebo Evu Mosnákovú, ktorá sa angažuje v oblasti pripomínania si obetí holokaustu. Poslanec svoju vinu poprel.

Súdy v tomto roku takisto uzavreli prípad napadnutia a následnej smrti filipínskeho občana Henryho Acordu. Krajský súd v Bratislave v tomto prípade v septembri zvýšil trest pre obžalovaného Juraja Hossua, čím vyhovel návrhu prokuratúry. Hossu si tak vo väzení odsedí deväť rokov. Pôvodne Okresný súd Bratislava I v máji obžalovanému vymeral šesťročný trest. Incident sa odohral v sobotu 26. mája 2018 v skorých ranných hodinách na Obchodnej ulici v Bratislave. Acorda sa vtedy zastal dvoch žien, ktoré obťažoval Juraj Hossu. Ten Acordu napadol, pričom ho aj kopol do hlavy. Filipínec následne 31. mája zomrel v nemocnici. Podľa obžaloby kopnutie na zemi ležiaceho Henryho spôsobilo krvácanie do mozgu, ťažký opuch a následnú mozgovú smrť. Obžalovaný sa po niekoľkých pojednávaniach na prvostupňovom súde nakoniec k činu priznal. Tvrdil tiež, že celú vec ľutuje.

Naopak oslobodzujúci rozsudok potvrdil Krajský súd v Bratislave v kauze smrteľného pobodania, ktoré sa stalo na jeseň 2017 v centre Bratislavy. Vo svojom júlovom verdikte rovnako ako prvostupňový súd konštatoval nutnú obranu obžalovaného. Zamietol tak odvolanie prokurátora voči oslobodzujúcemu rozsudku Okresného súdu Bratislava I z októbra minulého roku. Obžalobe v tomto prípade čelil slovenský občan indického pôvodu Nishit Timothy.

Incident sa odohral v októbri 2017 v nočných hodinách v centre Bratislavy. Obžalovaný sa dostal s dvoma mužmi do fyzického konfliktu, pričom Timothy následne použil nôž. Poškodenému Branislavovi spôsobil zranenia na krku, ktorým podľahol. Zároveň nožom poranil na brade a hrudi aj jeho kamaráta Volodymyra. Nishita Timothyho zadržali policajti po niekoľkých desiatkach minút. Pred súdom obžalovaný odmietol obžalobu z vraždy a ublíženia na zdraví v štádiu pokusu a argumentoval, že išlo o sebaobranu pred rasistickým útokom.

Krajský súd v Bratislave v tomto roku potvrdil aj nevinu bývalého šéfa Vojenskej spravodajskej služby Romana Mikulca. Napriek konštatovaniu neviny obžalovaného v septembri zrušil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III, ktorý Mikulca v júni 2018 oslobodil spod obžaloby pre prečin ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti.

Prvostupňový súd totiž v rozsudku argumentoval, že skutok sa nestal. Podľa odvolacieho súdu sa skutok síce stal, ale nebolo dokázané, že ho spáchal obžalovaný. Podľa obžaloby Roman Mikulec neoprávnene zhromažďoval dokumenty kategorizované ako dôverné a vyhradené. V júni 2013 ich zaistila polícia pri prehliadke jeho auta. Mikulec viedol Vojenskú spravodajskú službu počas vlády Ivety Radičovej.

V tom období sa začalo preverovať podozrenie z tunelovania majetku Vojenskej spravodajskej služby. Správu o údajnom tunelovaní spravodajstva vypracoval a zverejnil zástupca Romana Mikulca, dnes už zosnulý Vladimír Suchodolinský. Mikulec tvrdil, že micro SD karta s dokumentáciou mohla byť do jeho auta podstrčená.

Sudca prvostupňového súdu v odôvodnení oslobodzujúceho rozsudku v júni minulého roku kritizoval postup orgánov činných v trestnom konaní. Napríklad pri prehliadke auta obžalovaného podľa neho postupovali „čisto amatérsky“, keď zaistenú micro SD kartu chytali holými rukami.

Znemožnilo to totiž vykonať objektívne dokazovanie. Nebolo ani preukázané, že dokumenty na karte sa akýmkoľvek spôsobom spájajú s osobou obžalovaného. Ani obsah dokumentov nebol spôsobilý, „aby zasiahol do chránených záujmov SR“, zdôvodnil sudca prvostupňového súdu.

Odvolací súd v tejto súvislosti skonštatoval, že preukázané bolo len to, že obžalovaný šoféroval vozidlo, v ktorom na našla predmetná karta. „Vozidlo však bolo služobné, nemal ho k dispozícii len obžalovaný,“ povedal dnes predseda senátu Krajského súdu v Bratislave. Pripomenul tiež, že karta bola objavená až po vyše roku po tom, čo bol Mikulec odvolaný z funkcie riaditeľa.