Slovensko sa podľa Zuzany Čaputovej musí zlepšiť vo viacerých oblastiach a liekom sú vraj nadchádzajúce parlamentné voľby. Prezidentka si zobrala na mušku „krízu dôvery“.
Predovšetkým však ľudia prestávajú veriť euroatlantickému snu o 'liberálnej' demokracii". Ľudia nie sú blbí, vidia ako im tento systém všade na Západe ukrajuje z ich slobody slova, slobody názoru a kríva aj sociálna spravodlivosť.
Peniaze, peňeži a peníze,
tie robia svoje nielen v slovenskej justícii, zdravotníctve či školstve. Preto ľudia neveria v systém, ktorý jedno tvrdí a druhé koná a klania sa zlatému teľaťu. Ľudia sa z grafov nenajedia a pôžičky a hypotéky ich nespasia. Sú to celoživotné bremená.
Tridsať rokov pre Slovensko a východnú Európu je polovica aktívneho života a tí, čo mladí štrngali nevidia, že by sme dobehli západnú Európu. Handrkujeme sa tu, či z troch stoviek môže dôchodca po troch desaťročiach práce vyžiť? Smutné, kto to kritizuje. Dosahujeme 77% z produktivity práce Západniara, ale máme len tretinové platy? Tejto (ne)rovnici máme veriť ďalších 30 rokov? Prirodzene neveríme ani v demokraciu, ak nás korporátne mainstreamové médiá presviedčajú, že kráľ je nahý, ale len ten, na ktorého ukážu oni.
Demokracia je vôľa väčšiny len raz za štyri roky. Celý medzičas znásilňujú vôľu väčšiny “experti“ tretieho sektora, ktorí jej dali aj prívlastok – „liberálna“. Lenže láska aj demokracia aj život buď sú, alebo nie sú. Prídavné mená nezlepšia chýbajúci obsah, ani nezmenia realitu – diktatúru názorovej menšiny nad väčšinou.
V novembri 89 sme sa zbavili jednej ideológie, a teraz tu máme prenikanie ďalších zhubných ideológií. Prevažne ultraľavičiarskych – neomarxizmu, multikulturalizmu, progresívneho liberalizmu a gender agendy. Už si nie sme všetci rovní, ale dogmy chorých mozgov nám diktujú, čo je rovnejšie a na koho sa nesmieme pozrieť krivým okom. Inak – extrémizmus!
Súdy už nepotrebujú v otázkach presvedčenia a slobody slova ani dôkazy. Systém zrušil prezumpciu neviny a sudcovi stačí domnienka, že obvinený to takto určite aj myslel. Systém nám už kontroluje nielen maily, mobily, sociálne siete, ale aj naše myšlienky. Máme veriť v systém, ktorý presadzuje uletené dogmy a stavia ich nad zdravý rozum?
Ak niekto poukáže na chorobu systému, nemôže byť predsa automaticky označený za extrémistu alebo neštandardného, ak kritizuje neštandardnosť v systéme. Alebo budeme rovnako nálepkovať po čase aj každého onkológa, čo oznámi diagnózu? Neplatia pravidlá, lebo prvé prikázanie viery v tento systém je, že všetko je (liberálne) dovolené... lebo Boh predsa neexistuje... a len to, čo prichádza zo Západu je dobré.
Ak teda prezidentka Zuzana Čaputová označuje za najdôležitejšiu výzvu roka 2020 vyriešenie krízy dôvery, musela by sa pozrieť predovšetkým do zrkadla, lebo vo väčšine negatívnych javov, ktoré oslabujú dôveru ľudí mala svoje prsty. Úsmevy to nezakryjú a luxusné šaty neodvedú pozornosť. Lebo ľudia rozmýšľajú!
Správne riešenie na obnovenie dôvery hlave štátu zrejme neporadia ideológiami posadnutí poradcovia, na čele so súdruhom Leškom. Klin sa v tomto prípade klinom nevyráža. Možno by stačilo od prezidentky viac úprimnosti a menej strojených póz aj fráz. A najmä uveriteľnosť toho, čo hovorí. Lebo ryba smrdí od hlavy.