Ústavný súd SR obmenil viac ako dve tretiny sudcov, proces ich voľby sa pritom v tomto roku v Národnej rade SR niekoľkokrát neúspešne opakoval. Až deväť sudcovských miest z trinástich sa uvoľnilo na ústavnom súde v priebehu februára tohto roka. Parlament hlasoval dovedna až deväťkrát, pričom poslanci hľadali celkovo 18 vhodných kandidátov. Hlasovanie sprevádzalo viacero komplikácií. Koaličné strany sa napríklad pri dvoch voľbách nevedeli zhodnúť na tom, či budú hlasovať o kandidátoch verejne, alebo tajne. Celý proces obmeny ústavného súdu napokon počkal až na novú hlavu štátu Zuzanu Čaputovú, ktorá vymenovala chýbajúcich sudcov v októbri.

Časť sudcov stihol vymenovať ešte exprezident Andrej Kiska, ktorý zároveň spomedzi nich vybral aj nového predsedu košickej inštitúcie, advokáta Ivana Fiačana. Najskôr sa bude voliť ústavný sudca v roku 2026, keď uplynie mandát Jane Baricovej. Všetci sudcovia majú 12-ročný výkon funkcie, ale už teraz sa ozývajú hlasy z odbornej obce, ktoré chcú toto pravidlo zmeniť. Fungovať by mohol napríklad priebežný proces obmeny sudcov, ich mandáty by boli rôzne, na štyri, osem a dvanásť rokov. V budúcnosti by sa tak neopakovala situácia z tohto roka, keď musel parlament zvoliť až 18 uchádzačov naraz.

Súčasnému ministrovi spravodlivosti Gáborovi Gálovi (Most-Híd) prešli čiastočné zmeny voľby sudcov v Národnej rade SR ešte na jeseň 2018. Pri zmenách sa zaviedol napríklad inštitút verejného vypočutia kandidátov. Svoje zmeny do voľby sudcov chcela cez pozmeňovací návrh presadiť aj strana Smer-SD. Vládna strana žiadala napríklad vynechanie menovacej právomoci prezidenta v prípade, že niektorý z kandidátov získa pri hlasovaní ústavnú väčšinu, teda minimálne 90 hlasov. Návrh napokon v pléne parlamentu poslanci neodobrili.

O kandidatúru na najcennejší sudcovský talár v Košiciach sa v tohtoročnej voľbe uchádzali aj napríklad expremiér Robert Fico (Smer-SD) či bývalá štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Monika Jankovská, ktorá v súčasnosti čelí závažným podozreniam. Záujem o funkciu na ústavnom súde mala aj druhá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Edita Pfundtner aj bývalý politik Radoslav Procházka. V oboch prípadoch neuspeli politici až pri menovaní prezidentkou Čaputovou.

Svoje menovacie dekréty si okrem Ivana Fiačana prevzali aj Ľuboš Szigeti, Ladislav Duditš, Libor Duľa, Rastislav Kaššák, Miloš Maďar, Peter Molnár, Peter Straka a Martin Vernarský.