Slovensko by nemalo stáť pred voľbou, do ktorej vedeckej organizácie bude investovať. V rozhovore pre agentúru SITA to povedal predseda Slovenskej akadémie vied (SAV) Pavol Šajgalík. Reagoval tak na slová ministerky školstva Martiny Lubyovej, ktorá vyzvala vedeckú komunitu, aby si určila priority.

Predseda SAV prirovnáva takéto rozhodnutie k Sofiinej voľbe. „To bola tá dáma, ktorá stála pred gestapákmi a mala sa rozhodnúť, ktoré dieťa nechá prežiť, a ktoré pustí do plynu. Myslím si, že to je presne tá pozícia, do ktorej ministerstvo školstva ústami pani ministerky manévruje vedeckých pracovníkov na SAV alebo všeobecne na Slovensku,“ povedal Šajgalík, ktorý si nemyslí, že by Slovensko malo stáť pred takou voľbou.

Vesmírny, ale aj jadrový výskum sú podľa neho nesmierne dôležité a nemožno si medzi nimi vybrať. „To, že nie sme stále plnoprávnymi členmi ESA, je podľa mňa na škodu tejto krajiny. A to, že si neplníme svoje záväzky vo vzťahu k CERN-u, by som nazval hanbou pre túto krajinu,“ povedal Šajgalík. Pripomenul, že Česko či Poľsko, ktoré vychádzajú z toho istého prostredia, sú schopné bezproblémovo hradiť členské poplatky do medzinárodných vedeckých organizácií. Podľa Šajgalíka si nemá vedecká obec určovať priority, ale štát by sa mal rozhodnúť, či chce investovať do vedy a vzdelávania.

Ministerka školstva sa ešte v máji 2018 vyjadrila, že je podľa nej potrebné zracionalizovať členstvá v medzinárodných organizáciach. V rozhovore pre agentúru SITA uviedla, že rezort dlhodobo dostával od ministerstva financií vyše 11 miliónov eur, čo však na pokrytie členských príspevkov v medzinárodných vedeckých organizáciách nestačí. Tvrdila, že „participatívnym procesom“ sa nepodarilo skonsolidovať poplatky, a preto nemalo ministerstvo peniaze na vykrytie všetkých členstiev.

Podľa Lubyovej je potrebné určiť si priority a zabezpečiť rovnomernejšie financovanie väčšieho spektra vedných disciplín. „Lebo fyzika je krásna veda, a sama som z ‚matfyzu', ale treba platiť členské aj v iných vedných oblastiach. Stále dúfam, že tu bude spolupráca s vedeckou komunitou, a tá prioritizácia príde aj zdola, že nebude treba robiť silové riešenia a škrtať,“ povedala pre agentúru SITA.

Najdrahšou spoluprácou je podľa ministerky spolupráca s CERN-om, ktorá Slovensko stojí ročne šesť miliónov eur. Tiež so Spojeným ústavom jadrových výskumov v Dubne, kde je členské tri až štyri milióny eur ročne, ale aj s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA), ktorej členské vychádza na 1,6 milióna eur, pričom nejde o plné členstvo. „Už len tieto tri veci nás vyťažujú tak, že sme v deficite. A to sme ešte nehovorili o biológii, technológii, informatike, robotizácii, o spoločenských a humanitných vedách ani nehovoriac,“ priblížila Lubyová. Podľa nej je nutné buď konsolidovať členstvá alebo zvýšiť rozpočet.

Dodala, že sa im zvýšením úsilím podarilo rozpočet navýšiť a uhradili všetky členské poplatky a dlhy. Zaplatili zvyšnú polovicu dlhu v CERN-e a štvromiliónový dlh v Spojenom ústave jadrového výskumu, ktorý sa tam hromadil tretí rok a Slovensku preň hrozilo vylúčenie.