Komentár Jurija Rubcova (Fond strategickej kultúry)

Ruský prezident upozorňuje, že na Západe sa stalo bežným zvykom, meniť dejiny Druhej svetovej vojny. Klamstvá sa týkajú aj vtedajšieho Československa a dnešného Slovenska.

Štyri mesiace po tom, čo sa 1. septembra v Poľsku konali spomienkové udalosti pri príležitosti vypuknutia Druhej svetovej vojny, je úplne jasné, prečo Poliaci nepozvali ruského prezidenta. Varšava zjavne nechce počuť pravdu o Druhej svetovej vojne z úst hlavy Ruskej federácie.

Poľské orgány totiž uprednostnili „politizovaný pohľad“ na udalosti spred 80 rokov.

Vladimír Putin sa preto rozhodol „povedať pravdu“ na neformálnom stretnutí hláv štátov Spoločenstva nezávislých štátov 20. decembra 2019 v Petrohrade. Zúčastnili sa ho okrem neho i prezidenti Azerbajdžanu, Arménska, Bieloruska, Kirgizska, Moldavska, Tadžikistanu, Turkménska a Kazachstanu. Putin sa opieral o veľké množstvo doposiaľ málo známych alebo úplne neznámych archívnych dokumentov. Načrtol vďaka nim obraz kľúčových udalostí v Európe od začiatku Druhej svetovej vojny až do jej oficiálneho konca.

Ruský prezident v prvom rade upozornil účastníkov stretnutia na uznesenie Európskeho parlamentu z 19. septembra 2019. Má názov „O dôležitosti zachovania historickej pamäti pre budúcnosť Európy“. Putin „jemne“ uviedol, že ho „trochu prekvapilo a dokonca sa ho trochu „dotklo“. A ozaj sú dôvody na prekvapenie nielen v pocite Vladimíra Putina.

Cieľom uznesenia bol jasný pokus západných politikov a historikov vyhlásiť známy „Pakt Molotov-Ribbentrop“ za zodpovedný zo vzniku Druhej svetovej vojny. Pakt bol sovietsko-nemeckým dohovorom z 23. augusta 1939 o neútočení. Podľa dnešných západných politikov mal pakt „rozdeliť Európu a územia nezávislých štátov medzi dva totalitné režimy“. A tým „pripraviť cestu pre začiatok Druhej svetovej vojny“.

Vladimír Putin vymenoval a stručne opísal všetky zmluvy a dohody, ktoré európske krajiny uzavreli s Hitlerom pred rokom 1939. A je ich veľa:

• Vyhlásenie o nevyužití sily medzi Nemeckom a Poľskom, takzvaný Pilsudski-Hitlerov pakt z roku 1934.


• Anglo-nemecká námorná dohoda z roku 1935, ktorá umožnila Berlínu obnoviť námorníctvo.


• Spoločné anglo-nemecké vyhlásenie z 30. septembra 1938 pod názvom Mníchovská dohoda.


• Francúzsko-nemecká deklarácia z  6. decembra 1938.


• Dohoda medzi Litovskou republikou a Treťou ríšou podpísaná 22. marca 1939.


• Pakt o neútočení medzi Nemeckom a Lotyšskom z 7. júna 1939.

„Zmluva medzi Sovietskym zväzom a hitlerovským Nemeckom tak bola poslednou z dlhej série dohôd podpísaných inými európskymi krajinami,“ prízvukoval Vladimír Putin. Ruský prezident zdôraznil tiež okolnosti, o ktorých terajší západní politici „taktne mlčia“: „Sovietsky zväz súhlasil s podpísaním dohody o neútočení s hitlerovským Nemeckom až potom, čo vyčerpal všetky možnosti. Snahou Sovietskeho zväzu bolo vytvorenie zjednoteného bezpečnostného systému proti Hitlerovi, teda protifašistická koalícia v Európe“.

Putin pripomína, že Československo zradil v roku 1938 „demokratický“ Západ a nie predchodca súčasného Ruska, vtedy Sovietsky zväz.

Ruský prezident Vladimír Putin pripomenul i Mníchovskú konferenciu z 29. až 30. septembra 1938. Zúčastnili sa jej predsedovia vlád Veľkej Británie N. Chamberlain, Francúzska E. Daladier, Nemecka A. Hitler a Talianska B. Mussolini. Vtedy sa popredné európske demokracie, ku ktorým odkazu sa dnes hrdo hlási Európska únia, vyrovnali s fašistickou hrozbou tým, že zradili Československo. Odtrhnutie územia Sudety v prospech hitlerovského Nemecka znamenalo podľa Putina zničenie suverénneho štátu. A „konečné pozvanie Tretej ríše na ovládnutie Európy i sveta“.

Na rozbití Československa sa v roku 1938 podľa Putina podieľalo i Poľsko.

Ruský prezident citoval správu veliteľa Osobitnej operačnej skupiny Sliezsko poľskej armády Bortnovského o „príprave útočnej operácie s cieľom obsadiť Tešínsko na severe Československa. „Zo správy vyplýva, že poľské orgány vykonali rozsiahle prípravy na rozdelenie susednej krajiny. Vyslali tam ozbrojencov, aby uskutočnili sabotážne a teroristické útoky. Zo záznamu rozhovoru veľvyslanca Nemecka v Poľsku G. Moltkeho a ministra zahraničných vecí Poľska J. Becka vyplýva, že dvaja predátori, veľký a malý, si medzi sebou dopredu rozdelili československé územie. Nemecká strana pritom uistila Poľsko, že nároky Poľska na území Československa nebudú spochybnené“.

Vtedy Francúzsko, ktoré bolo viazané povinnosťou brániť Československo, začalo skúmať vzniknutú situáciu. Zistilo, že už nemôže rátať ani s neutralitou Poľska. Francúzsky predseda vlády Daladier doslova povedal, že „nie je možné veriť Poliakom ani pri priamom nemeckom útoku na Francúzsko“. Odmietnutím uvoľniť cestu sovietskym vojskám cez svoje územie na hranice Nemecka, Poľsko vlastne znemožnilo dodržať i záväzok splniť sovietsko-československú zmluvu.

Po „lúpeži“ Československa Mníchovskou dohodou bola už podľa Putina Druhá svetová vojna nevyhnutnosťou.

Z hodnoverných archívov je podľa Vladimíra Putina jednoznačné, že „Sovietsky zväz, ktorý zostal sám, bol nútený akceptovať realitu, ktorú vytvorili západné štáty. „Rozdelenie Československa bolo mimoriadne kruté a cynické. V skutočnosti to bola lúpež. Možno preto jednoznačne povedať, že mníchovské sprisahanie bolo zlomom v histórii. Po ňom už bola Druhá svetová vojna nevyhnutnou,“ zdôraznil Putin.

V Poľsku, ako uviedol námestník ministra zahraničných vecí, Šimon Šinkovský, teraz „analyzujú slová ruského prezidenta“. A zároveň skúmajú možnosť diplomatickej odpovede. Neexistuje však zrejme žiadna nádej, že poľská analýza nepopierateľných faktov, bude dejinne nestranná.



Pokiaľ ide o národné verzie dejín Druhej svetovej vojny Spoločenstva nezávislých štátov, ktorých prezidenti si vypočuli Putinov prejav v Petrohrade 20. decembra, aj u nich žije ilúzia. Podľa nej vtedy neboli súčasťou ZSSR. A teda sa údajne zúčastnili Druhej svetovej vojny nie ako členské štáty Sovietskeho zväzu.

Ani v súčasnom Rusku nie je centrum, ktoré by dokázalo samostatne čeliť klamstvám o skutočnej podobe Druhej svetovej vojny.

Špecialisti na túto tému sú rozptýlení v akademických inštitúciách, univerzitách, múzeách, či archívoch. Špeciálna komisia prezidenta Ruskej federácie pre tento účel bola zrušená. Ešte pred tromi rokmi pôsobila „Ruská asociácia historikov Druhej svetovej vojny“. Ani „Ruská historická spoločnosť“ a „Ruská vojenská historická spoločnosť“ sa ale zatiaľ nestali vlajkovými loďami boja za pravdu o Druhej svetovej vojne.

Keby tomu bolo inak, prezident Putin by na seba pravdepodobne nemusel prijať i túto úlohu.