Komentár Anatolija Koškina (Fond strategickej kultúry)
Japonskí komunisti požadujú zrušenie Mierovej zmluvy zo San Francisca. Chcú tým vrátiť Japonsku Kurilské ostrovy, ktoré mu nikdy nepatrili.
Na stránkach japonských provládnych novín Yomiuri Shimbun vyšiel rozhovor s predstaviteľom Japonskej komunistickej strany Kazuo Shii. Ten pred prvou návštevou nového japonského ministra zahraničných vecí v Rusku, 19. decembra Toshimitsu Motegiho zdôraznil, že „je potrebné požadovať, aby Rusko vrátilo Japonsku Južné Kurily. Inak by malo Japonsko žiadať celý Kurilský polostrov až po Kamčatku“.
Pre odborníkov nie je táto pozícia neočakávaná. Požiadavka dosiahnuť „návrat“ všetkých Kurilských ostrovov je už od šesťdesiatych rokov 20. storočia súčasťou programových dokumentov japonských komunistov. Ako „odôvodnenie“ takéhoto postoja uvádzajú svoj nesúhlas so vzdaním sa Kurilských ostrovov. To je obsiahnuté v Mierovej zmluve zo San Francisca z roku 1951. Zmluvu neskôr potvrdil aj japonský parlament. V zmluve sa uvádza: „Japonsko sa zrieka všetkého práva a nároku na územie Kurilských ostrov. Aj časti ostrova Sachalin. Ide o územie, nad ktorým pôvodne získalo suverenitu zmluvou z Portsmouthu 5. septembra 1905".
Japonskí komunisti teraz navrhujú prehodnotiť výsledky druhej svetovej vojny. A aj medzinárodný dokument, ktorý tieto výsledky potvrdzuje. „Je potrebné opraviť toto bezprávie a zrušiť mierovú zmluvu, ktorá nám vzala Kurilské súostrovie,“ tvrdia. Podľa Shiiho „môže Japonsko zabezpečiť návrat Južných Kuríl tak, ak začne rokovania s postojom, že celé Kurilské súostrovie je jeho územie".
Logika tejto stratégie je na prvý pohľad veľmi zvláštna. Zrejme je „súdruh“ Shii presvedčený, že súčasné ruské politické vedenie a aj celý ruský ľud podľahne takému japonskému nátlaku. Že sa Rusko vzdá Južných Kuríl, aby neprišlo o celé Kurily.
Keď Japonsko taký návrh predloží, stane sa zrejme presný opak. Moskva úplne upustí od možnom rokovaní o starej mierovej zmluve.
Na rozdiel od tvrdení „najmúdrejších“ ruských novinárov a takzvaných politických vedcov už dávno neexistuje „formálny vojnový stav medzi Ruskom a Japonskom“. A všetky ustanovenia a otázky, ktoré zvyčajne obsahujú mierové dohody, vrátane otázok týkajúcich sa hraníc, boli dohodnuté v spoločnom sovietsko-japonskom vyhlásení z roku 1956. Uvádza sa v ňom: „Vojnový stav medzi ZSSR a Japonskom sa končí dňom nadobudnutia platnosti tohto vyhlásenia. Medzi oboma krajinami sa obnovujú mierové a priateľské vzťahy“.
Medzi Ruskom a Japonskom teda v zásade v súčasnosti neexistujú „problémy povojnového urovnania“. Prízvukovalo to predtým i každé vedenie ZSSR. Až po nástupe Michaila Gorbačova, ktorému zrejme išlo o materiálne výhody, jeho vedenie otvorilo znova túto citlivú tému.
Prečo sú nároky Japonska na Kurily neopodstatnené.
V povojnovom Japonsku bohužiaľ považovali vlastníctvo území, ktoré predtým okupovali, za samozrejmé. Jednou z podmienok Postupimskej deklarácie spojeneckých síl, na ktorej sa Japonsko bezpodmienečne vzdalo, bolo aj odovzdanie dobytých území. Japonskí zástupcovia vo svojej záverečnej reči vyslovene povedali: „Keďže bolo Japonsko vo vojne porazené, celý národ by mal niesť následky. K nim patrí vyplatenie náhrad, odškodnenie a aj zbavenie územia“. Tým viac, že sa Japonsko formálne „vzdalo“ územia, ktoré pred druhou svetovou vojnou patrilo iným štátom.
Pri schvaľovaní Mierovej zmluvy zo San Francisca dostali poslanci japonského parlamentu od svojich vyjednávačov jasnú odpoveď. V mene vlády odpovedal Šéf zmluvného oddelenia japonského ministerstva zahraničných vecí Kumao Nishimura. Dňa 6. októbra 1951 predniesol v japonskom parlamente vyhlásenie: „Keďže sa Japonsko muselo vzdať suverenity Kurilských ostrovov, stratilo právo hlasovať o konečnom rozhodnutí o ich budúcnosti. Keďže sa Japonsko vzdalo suverenity nad týmito územiami v rámci mierovej zmluvy, je táto otázka v rozsahu, v akom sa ho týka, vyriešená“.
Ešte jasnejšie pozíciu japonského ministerstva zahraničných vecí a teda aj japonskej vlády potvrdil Nishimura 19. októbra 1951 na stretnutí osobitného výboru pre schválenie Mierovej zmluvy zo San Francisca. Uviedol: „Územné hranice Kurilského súostrovia, na ktoré sa zmluva odvoláva, zahŕňajú Severné Kurily a aj Južné Kurily“.
Napokon japonský parlament schválením Mierovej zmluvy zo San Francisca, ako najvyšší zákonodarný orgán japonského štátu, vzal na vedomie skutočnosť, že sa Japonsko vzdalo všetkých Kurilských ostrovov.
S posilňovaním japonsko-americkej vojenskej spolupráce počas studenej vojny a rozvojom japonského hospodárstva s podporou USA, sa v Japonsku zvýšil vplyv síl hľadajúcich pomstu. Ich cieľom bolo prehodnotiť výsledok druhej svetovej vojny a dosiahnuť „návrat“ Kurilských ostrovov pod správu Japonska.
Na spochybnenie Mierovej zmluvy zo San Francisca bol prijatý nový koncept. Vo všetkých ohľadoch pritom nepravdivý. Tvrdí, že Kurilské ostrovy nezahŕňajú ich južnú časť. Konkrétne ostrovy Kunashir, Iturup, Shikotan a ostrovnú skupinu Habomai. Pre nich prišli s novým názvom „japonské severné teritóriá“. Samotné japonské dokumenty a mapy predvojnového obdobia ale potvrdzujú, že tieto ostrovy nikdy nepatrili Japonsku. To znamená, že boli a sú súčasťou hrebeňa Kuríl. A ten sa ako celok vrátili rozhodnutím víťazných krajín ZSSR. „Geografická inovácia“ sa tak zrejme uskutočnila s jediným cieľom. A to požadovať od ZSSR a teraz od Ruska vrátenie údajne „nezákonne okupovaného severného územia Japonska“.
Komunistická strana Japonska si zrejme uvedomuje faloš argumentov. Namiesto toho, aby predložila požiadavku na „japonské severné územia“, teda podľa nej Južné Kurily, ktorá by bola neobhájiteľná, pristúpila k otázke radikálnejšie. Spochybnila celý článok Mierovej zmluvy zo San Francisca. A tak akoby „zákonne“ nastolila otázku vrátenia celých Kurilských ostrovov Japonsku.
Japonskí komunisti, hoci sa im to páči alebo nie, sa tak začínajú čoraz viac podobať svojim ultrapravicovým fašistickým kolegom. Tí dokonca požadujú neuznanie výsledkov druhej svetovej vojny. Čo by automaticky znamenalo aj „vrátenie“ všetkých Kurilských ostrovov. K tomu ešte zároveň aj časti ostrova Sachalin.