Voľby vo Veľkej Británii dali podľa publicistu Juraja Hrabka definitívnu odpoveď na otázku, či a ako sa uskutoční brexit.

„Situáciu to zmenilo radikálne, s takým výsledkom nepočítal ani Boris Johnson. Nasledovať bude odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Dá sa očakávať, že to Veľká Británia oficiálne oznámi koncom januára,“ povedal Hrabko v Tablet.TV.

Konzervatívci Borisa Johnsona získali v predčasných parlamentných voľbách v Dolnej snemovni britského parlamentu 365 z celkove 650 kresiel, teda jednoznačnú väčšinu. „Celý budúci rok nás čaká tzv. prechodné obdobie, keď sa budú veci dolaďovať. Je to nepríjemné, Európsku úniu po prvý raz opúšťa jeden z jej členov. Na druhej strane, konečne sa rozťal ten uzol,“ dodal Hrabko s tým, že Spojené kráľovstvo čakajú aj vnútorné problémy súvisiace so Škótskom a Írskom.

„Je to malé plus, že príde k odchodu s dohodou. Ale všetko sa ukáže až v priebehu budúceho roka. Treba oceniť, že Európska únia ostala v rokovaniach jednotná,“ zhrnul Hrabko.

Rezort zdravotníctva dočasne povedie premiér Peter Pellegrini, keďže Andrea Kalavská po neúspechu stratifikácie nemocníc v Národnej rade (NR) SR podala demisiu. „Podľa môjho názoru by ho nemal viesť až do volieb. Je poverený dočasne. Rezort treba čím skôr obsadiť riadnym ministrom. V prípade ministerky išlo o politické zlyhanie, lebo to, čo chcela presadiť, sa nedalo,“ reagoval Hrabko.



Hlavným problémom podľa neho nebol obsah reformy, ale jej načasovanie. „Nesprávny bol skôr čas, v ktorom sa ministerka snažila reformu presadiť. Politické strany vrátane Smeru, ktorý ministerku do funkcie nominoval, sa zhodli na tom, že s nemocnicami treba niečo robiť. Ale pred voľbami mohla byť táto téma prezentovaná ako rušenie nemocníc, v tom mal Robert Fico pravdu. Mohla to byť jedna z tém volebnej kampane. Jednoducho, takto krátko pred voľbami takéto zásadné veci už nemajú šancu. Ak by to schválili, Smer by na to doplatil najviac,“ odhaduje Hrabko.

Ústavný súd (ÚS) SR pozastavil účinnosť zákazu zverejňovať volebné prieskumy 50 dní pred voľbami. Vyhovel tak návrhu prezidentky SR Zuzany Čaputovej, ktorá predĺženie moratória zo 14 na 50 dní napadla. „Napadnuté ustanovenie neprípustným spôsobom obmedzuje právo každého slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie bez cenzúry a nespĺňa ústavou a dohovorom stanovené podmienky pre obmedzenie týchto práv,“ argumentovala prezidentka.

„Ústavný súd, ak by chcel, to mohol urobiť, hovorili sme to už v predchádzajúcich debatách. Ukázalo sa, že chcel. Lebo podozrenie z neprimeraného zásahu do základných politických práv je tu evidentné. Samozrejme, neprejudikuje to konečné rozhodnutie, ktoré môže prísť o rok alebo o dva,“ povedal Hrabko s tým, že ÚS podľa jeho názoru postupoval správne.



Dodal, že pred každými voľbami sa objavujú prieskumy neznámych agentúr. „Tomu jednoducho nezabránite a tých výsledkov si netreba všímať. Ale máme tu agentúry, ktoré pôsobia na trhu dlhodobo a ich prieskumy určite nie sú zbytočné. A osobne nepovažujem za správne, aby niekto volil iba na základe prieskumov verejnej mienky,“ poznamenal Hrabko na margo rizika ovplyvnenia volieb manipulovanými prieskumami.

Z Demokratickej strany sa rozhodla vystúpiť jej doterajšia podpredsedníčka Jana Kiššová. Potom, ako s viacerými členmi poslaneckého klubu odišla z SaS, sa mala stať volebnou líderkou Demokratickej strany. Napokon sa však rozhodla v týchto voľbách vôbec nekandidovať. „Neviem dôvody, pre ktoré urobila to rozhodnutie. Rozchod s SaS bol veľmi emotívny. A z tých členov, ktorí opustili SaS, patril politický výtlak pani Kiššovej k tým najvyšším,“ poznamenal Hrabko.