Ak by sa pri normatívnom financovaní škôl v budúcnosti nezohľadňoval počet žiakov podľa toho, kto je zriaďovateľom školy, značne by tým mohli utrpieť rozpočty súkromných a cirkevných škôl. Otázka normatívneho financovania žiakov je jednou z výziev vo financovaní školstva, ktoré vyplynuli z diskusií pri okrúhlych stoloch, o ktorých agentúru SITA informoval riaditeľ občianskeho združenia Nové školstvo Peter Dráľ.

Nezohľadňovať pri výpočte normatívu typ zriaďovateľa školy, je jedným z návrhov, ktorý z diskusií vzišiel. Dráľ dodal, že v diskusiách nateraz nastala zhoda v tom, že systém financovania je potrebné zmeniť, no nie v spôsobe, ako zmeny dosiahnuť. Stretnutia zástupcov politických strán s odborníkmi z oblasti vzdelávacej politiky a územnej samosprávy sa uskutočnili v priebehu novembra.

Financovanie základných a stredných škôl je na Slovensku postavené na normatívnom princípe. Objem peňazí sa odvíja od počtu žiakov a personálnej či ekonomickej náročnosti výchovno-vzdelávacieho procesu. Normatív je členený na mzdový a prevádzkový. Zriaďovateľ, ktorým môže byť na Slovensku cirkev, obec alebo fyzická, či právnická osoba, však môže zabezpečiť aj nenormatívne financovanie, uviedol tlačový odbor ministerstva školstva. Financovanie škôl zabezpečujú Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ SR) a Ministerstvo vnútra SR.

Pri výpočte normatívov by sa podľa Dráľa nemusel zohľadňovať počet žiakov podľa typu zriaďovateľa školy. Do úvahy by sa bral iba celkový počet žiakov v obci či meste, ktorý by sa vydelil počtom miestnych škôl. V niektorých lokalitách by však mohlo dôjsť k zániku škôl z dôvodu nedostatku financií a značne by sa tak obmedzil ich výber. Podľa prepočtov Inštitútu vzdelávacej politiky by to najviac ovplyvnilo rozpočty súkromných a cirkevných škôl a až potom tých verejných.

Martina Erdélyiová z Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR si myslí, že ak by bol vzorec na výpočet normatívov jasne a transparentne vyskladaný, vedelo by sa, koľko peňazí bude potrebných napríklad aj o dva roky. „Predišli by sme situáciám, kedy sa povie, že náklady na prevádzku sa zvýšia o 0,4 percenta, ale keďže je to zahrnuté v celkovom čísle, tak si málokto prepočíta, koľko to naozaj je. Alebo, že sa zvýšia platy o 10 percent, ale ten mzdový normatív o 10 percent nestúpne,“ vysvetlila Erdélyiová.

Dráľ zhrnul, že kandidáti nasledujúcich parlamentných volieb sa zhodli minimálne v dvoch zásadných otázkach, a to pri zvyšovaní objemu verejných zdrojov na vzdelávanie a nastavení vzorcov financovania. „Zhoda nepanovala v tom, podľa akých parametrov by mali byť nové mechanizmy financovania nastavené, aby zvýšili efektivitu školskej siete aj kvalitu poskytovaného vzdelávania,“ priblížil závery Dráľ.

Organizátorom stretnutí pri okrúhlych stoloch bolo občianske združenie Nové školstvo. Od roku 2016 je jeho riaditeľom analytik Peter Dráľ, ktorý spoluinicioval kampaň Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku.