Komentár Slavěny Vorobelovej
Autorka je aktívna politička

Liberálni manipulátori oslavujú pozastavenie účinnosti 50-dňového volebného moratória na prieskumy

S veľkou hrôzou sledujem ako sa z politikov stali herci, ktorí bez náznaku zodpovednosti a pocitu viny v priamom prenose klamú, zavádzajú, svoje politické ambície skrývajú za falošné emócie a zneucťujú demokraciu, na pilieroch ktorej stojí náš štát a naša štátnosť. Títo politickí herci preukazujú nevídané schopnosti a neuveriteľnú univerzálnosť, kedy v jednom momente dokážu byť vyšetrovatelia zločinov, prokurátori, sudcovia, obhajcovia aj žalobcovia a v neposlednom rade obrancovia slobody a demokracie, z ktorej si urobili handru na utieranie svojej špiny. Najsmutnejšie na tejto divadelnej demokracii je to, že tí, ktorí majú byť politikom protiváhou a kontrolovať ich, doslova s nimi kolaborujú. Asi nemá zmysel do hĺbky rozoberať konanie ústavných činiteľov, resp. ničiteľov a ani (ne)kompetentných, resp. (ne)príčetných sudcov, nakoľko naše Slovensko sa nachádza v hlbokej politickej, spoločenskej a morálnej kríze, ktorú pociťujeme všetci.

Jednou z hlavných tém predvianočných dní je pozastavenie účinnosti 50-dňového volebného moratória na prieskumy, o ktorom rozhodol Ústavný súd expresne rýchlo. Bolo zaujímavé sledovať ako sa liberálni štváči oháňali Ústavou SR, slobodou a právom na informácie. Oháňali sa tou istou Ústavou, ktorú nerešpektujú a porušujú, minimálne čo sa týka slobody názoru a slobody prejavu.

Prečo liberálni manipulátori spustili také šialenstvo okolo 50 – dňového moratória, ktoré rozhodne neporušuje nikoho ústavné práva? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Predvolebný prieskum je veľmi účinný nástroj na MANIPULÁCIU verejnej mienky a vo významnej miere ovplyvňuje voličov.

Nie je tomu tak dávno, čo sme boli na Slovensku svedkami a mnohí z nás sa aj stali obeťami zneužitia fenoménu „bandwagon effect“ na politickú propagandu a manipuláciu vedomia voličov. Určite si mnohí spomenieme na zverejňované predvolebné prieskumy, kde vybraní kandidáti odrazu dosahovali neprirodzený nárast popularity a tieto účelovo zmanipulované prieskumy doslova zaplavili slovenskú verejnosť a mediálny priestor. Toto klamstvo na voličoch bolo spáchané v komunálnych a prezidentských voľbách, kde predtým neznámym kandidátom boli umelo vytvorené podvodné miery popularity. Spoločným menovateľom vedenia týchto podvodných volebných kampaní bola angažovanosť mimoparlamentnej radikálne liberálnej koalície Progresívne Slovensko + Spolu a mimoparlamentnej strany Andreja Kisku Za ľudí.

Keď parlament prelomil veto progresívnej prezidentky Čaputovej (ktorá za svoje zvolenie vďačí práve extrémne zmanipulovaným prieskumom) nachvíľu vznikla nádej, že tento mimoriadne efektívny nástroj manipulácie vedomia voličov nebude prítomný v predvolebnej kampani mimoriadne dôležitých parlamentných volieb 2020. Avšak Kiskom dosadený Ústavný súd konal expresne a domnievam sa, že účelovo, preto budeme opätovne svedkami a možno znovu aj obeťami tejto nekalej podvodnej propagandy používanej hlavne radikálnymi liberálmi, ktorí ohrozujú našu národnú slobodu a uchyľujú sa k nenávistnému teroru pronárodne cítiacich obyvateľov.

„Pretože, víťazná taktika sa nemení!“

Čo je to  „bandwagon effect“?

Psychologický fenomén „bandwagon effect“, v ktorom ľudia robia niečo predovšetkým preto, že to robia iní ľudia, bez ohľadu na svoje presvedčenie, ktoré môžu ignorovať alebo potlačiť. Tento fenomén objasňuje prispôsobenie vlastného názoru jednotlivca názoru pomyselnej väčšiny. Americký sociológ Lazarsfeld vo svojej publikácii The People′s Choice uvádza, že zverejnené volebné prieskumy ovplyvňujú rozhodovanie voličov tak, že mnoho ľudí nakoniec volí stranu (kandidáta), u ktorej sa víťazstvo podľa zverejnených volebných prieskumov predpokladá, hoci pôvodne chceli voliť úplne inú stranu (kandidáta). Podľa Lazarsfelda tento efekt vyjadruje túžbu voličov byť na strane víťazov. Podľa sociologičky Noelle-Neumannovej, ktorá neskôr taktiež skúmala tento psychologický fenomén, sa skôr jedná o to nebyť sám, neizolovať sa svojím názorom od ostatných. „Bandwagon effect“ má široké využitie, bežne sa využíva v politických kampaniach alebo v ovplyvňovaní spotrebiteľského správania.

Slovenské označenie pre „bandwagon effect“ je „stádový efekt“.

Zneužitie „bandwagon effect“ na účely PROPAGANDY

Využitie skreslenia informácií za účelom propagandy by mohlo byť vykonané pomocou presvedčenia malej, ale vplyvnej skupiny obyvateľstva, napr. herci, športovci a mediálne známe osobnosti, aby propagandu šírili medzi svojimi nasledovníkmi a fanúšikmi. Prípadne sa môže jednať o jednoduché klamlivé tvrdenia o popularite. A to je tiež dôvodom, prečo je zo strany politikov kladený veľký dôraz na predvolebné prieskumy.

Pokiaľ politického kandidáta volí veľa ľudí, tak to musí byť dobrý kandidát.

Toľko ľudí sa nemôže mýliť. Ak čosi robia všetci, musí to byť správne.

KĽÚČOVÉ FAKTY:

• „Bandwagon effect“ je to, keď ľudia začnú niečo robiť, pretože sa zdá, že to robia všetci ostatní.


• Vo voľbách a v politike sa „bangwagon effect“ prejavuje tak, že ľudia volia osobu, o ktorej sa zdá, že má najväčšiu podporu a popularitu, pretože chcú byť súčasťou víťaznej väčšiny.


• Termín „bandwagon effect“ pochádza z 19. storočia, kedy zabávač Dan Rice cestoval naprieč USA s kapelovým kočiarom v predvolebnej kampani za prezidenta Zacharyho Taylora.

V obchodnej činnosti sa takéto podvodné a zavádzajúce konanie považuje za nekalú obchodnú praktiku a je zakázané. Žiaľ, v politickej reklame tým, že účelom reklamy nie je predaj produktu, tak sa účastníci politického súboja beztrestne uchyľujú aj k takejto nekalej podvodnej reklame, ktorou vedome zavádzajú a manipulujú voliča. Schválenie zákona o 50-dňovom moratóriu dávalo nádej, že táto nekála praktika nebude môcť byť použitá, dnes to už však neplatí vďaka progresívnej prezidentke Čaputovej a Kiskovmu Ústavnému súdu.

Na záver si už len položme otázku: „Čo to je za indivíduá, ktoré tak chorobne túžia po moci, že sú ochotní dopustiť sa takejto nekalej podvodnej činnosti?“