Tento rok zabili v Nigérii viac ako tisíc ľudí, kvôli ich náboženstvu.
Náš domov bol zničený. Nemocnica bola zapálená. Stoličky boli naskladané ako táborák na spálenie strechy chrámu, uviedla 38-ročná Antonia Aje, jedna z tých čo prežili, pre britskú mimovládnu organizáciu Humanitarian Aid Relief Trust (HART). Podľa správy, ktorú získala The Christian Post, na základe oficiálnych správ z médií a svedectva miestnych, sú kresťania v niektorých častiach nábožensky rozdelenej africkej krajiny v každodennom nebezpečenstve.
Každý deň je za svoju vieru zabitých 11 kresťanov na svete a osemdesiat percent prenasledovaných pre svoje náboženstvo verí v Krista. V minulom roku 245 miliónov kresťanov utrpelo nejakú formu prenasledovania a podľa globálnych údajov bolo napadnutých alebo poškodených 1 200 kresťanských chrámov.
Podľa odhadov bolo tento rok zabitých viac ako tisíc kresťanov a od roku 2015 najmenej šesť tisíc kresťanov. Presné údaje nie sú k dispozícii, pretože úrady konkrétne nevyšetrujú náboženské príslušnosti obetí, ale podľa rôznych štatistík sa zvyšuje počet obetí stále vážnejšieho konfliktu medzi nigerijskými kresťanmi a moslimami. Nigéria sa tak umiestnila na 12. mieste v rebríčku kresťanských perzekúcií podľa štatistiky americkej charitatívnej organizácie Open Doors.
Za väčšinu útokov sú zodpovedné Fulbity (známe tiež ako Fulani) roztrúsené po celej západnej Afrike. V Nigérii s približne 200 miliónmi obyvateľov, žije početná väčšina moslimov najmä v severných oblastiach, zatiaľ čo v južných oblastiach žijú kresťania. To vedie ku konfliktom v citlivých oblastiach, kde dochádza k stretom týchto dvoch náboženstiev.
Konflikt však nie je iba náboženský. Ústrednou časťou krajiny, ktorá je hlavným miestom stretnutí oboch spoločenstiev, je úrodný pás, kde sa kmene fulbe tradične zaoberajú chovom zvierat. V týchto nigérijských „obytných štvrtiach“ sa však objavili aj kresťanskí poľnohospodári, s ktorými moslimskí pastieri „nevychádzajú“.
Boj o vodu, pôdu a zdroje sa zmenil na vražedný začarovaný kruh, v ktorom po útoku na jednu komunitu nasleduje odveta proti inej. Hoci viera nie je vždy hlavným hnacím motorom, v správe HART sa zdôrazňuje, že okrem ekonomických konfliktov záujmov sú kresťania bezpochyby prenasledovaní za svoje náboženstvo, čoho dôkazom je preliata krv kňazov a vyhorené desiatky cirkví. Skupina džihádistov, Boko Haram sa navyše zamerala výlučne na kresťanov. Teroristická organizácia, ktorá bola predtým lojálna k islamskému štátu, má za cieľ vytvoriť radikálnu islamskú krajinu so zákonom Šaría, bez miesta pre iné náboženstvá.
Keď bol v roku 2015 Muhammadu Buhari zvolený za prezidenta v Nigérii, existoval záblesk nádeje, že pod vedením bývalého vojaka bude extrémizmus porazený. Buhari bol tento rok opätovne zvolený, hoci, ako ukazujú vyššie uvedené čísla, boj proti teroristom bol neúspešný. Počet nigérijských kresťanov však stále rastie, okrem iného aj vďaka západnej pomoci.