Turecký prezident Erdogan prehlásil, že Ankara môže na základe Washingtonských sankcií vysťahovať americké sily zo základne Incirlik a Kurecik. Pentagon teraz robí všetko pre to, aby zabránil nestabilnému vzťahu s Tureckom, píše vo svojom komentári Michail Chodarenok.

Letecká základňa Incirlik má pristávaciu dráhu s dĺžkou 3 048 metrov, ktorá je schopná prijať akýkoľvek typ prúdových lietadiel, vrátane strategických bombardérov. Na základni sa nachádzajú aj prístrešky, sklady, komunikačné centrá, ako aj rádio, osvetlenie, navigačné vybavenie alebo aj údržbárske a pomocné priestory. Spojené štáty tiež na tejto základni údajne skladujú 40 svojich jadrových bômb B61.

Je to domov 10. vzdušného krídla 2. velenia vzdušných síl tureckého letectva a 39. krídla vzdušných síl amerického letectva. Odhaduje sa, že na základni funguje až 5 000 zamestnancov amerického letectva.

Incirlik je tiež domov pre lietadlá určené na dopĺňanie paliva iných lietadiel vo vzduchu KC-135 Stratotanker. Tieto lietadlá sa zúčastňovali na leteckých operáciách v Sýrii a Iraku. Na základni sú tiež prieskumné lietadlá a bezpilotné lietadlá.

Incirlik aktívne využívalo americké letectvo počas libanonskej krízy v roku 1958, operácie Desert Storm (1991), Operation Desert Fox (1998), ale aj vojen v Afganistane (od roku 2001), Iraku (od roku 2003) a Sýrii.

Regionálna páka

Ak Recep Tayyip Erdogan požiada Američanov, aby sa zbalili a odišli (možno by im nedovolil ani zabaliť si), určite to zníži bojovú a operačnú kapacitu amerických vzdušných síl na Blízkom východe. Incirlik poskytuje Washingtonu dôležitý vplyv pri rokovaniach s krajinami v tomto regióne a jeho schopnosť reagovať na politické a vojenské situácie.

Ak by teda Spojené štáty stratili leteckú základňu Incirlik, vážne by sa tým znížili jej obranné a útočné schopnosti, najmä v hypotetickom prípade hrozby prichádzajúcej z iránskeho územia. A Erdogan to vie až príliš dobre. Vie, ktoré karty má zahrať, aby vyhral.



Ďalšie vysoké straty

Ďalším dôležitým prínosom ozbrojených síl USA a kľúčovým prvkom siete protiraketovej obrany NATO je radar na základni Kurecik. Stanica sa nachádza v provincii Malatya na kopci 2 100 metrov nad morom a je schopná odhaliť balistické rakety v rozmedzí do 1 000 km. Strata tohto radaru by výrazne obmedzila varovné schopnosti NATO proti raketovým útokom.

Pokiaľ ide o americké jadrové zbrane, ktoré boli údajne uložené v Incirliku, s najväčšou pravdepodobnosťou už neexistujú. Máme dôvody sa domnievať, že Američania presunuli jadrový arzenál krátko po pokuse o štátny prevrat v Turecku v júli 2016. Je preto možné, že sklady Incirlik, v ktorých sa skladovali bomby B61, sú v súčasnosti prázdne.



Rozdelenie v rámci aliancie

Netrvalo by dlho, kým by si USA zbalia zostávajúci arzenál a splnila prísny termín, ktorý by Erdogan pevne určil, samozrejme ak by sa tento scenár odohral. Americké lietadlá potrebujú len pár hodín. Aj radar AN / TPY-2 môže byť vložený do lietadla Boeing C-17 Globemaster III a odoslaný na najbližšiu európsku základňu.

Bude však oveľa ťažšie odhadnúť finančné prostriedky, ktoré sa investovali do infraštruktúry. Stavby sa nedajú prepravovať ani letecky ani po železnici.

Bolo by extravaganciou zo strany USA vzdať sa takých aktív, ako je letecká základňa v Incirliku. Jeho geopolitická hodnota je výnimočná.

Ankara a Washington sa nakoniec môžu dohodnúť, aj keď pokusy USA vyvinúť tlak na Erdogana môžu viesť k extrémne nepriaznivým dôsledkom.

Ankara určite rozhodne ťaží z dovozu mnohých druhov výzbroje, hardvéru a náhradných dielov zo Západu. Členstvo v NATO už však nie je pre Ankaru životne nevyhnutné.

Blok nepomôže Turecku vyriešiť celý rad vojenských a politických otázok, ktorým krajina čelí, ako sú vzťahy so susedným Gréckom a situácia s ťažbou ropy a zemného plynu na mori vo východnom Stredozemí.