K politickým metódam a manipuláciám Ľuboša Blahu mám nespočetné množstvo výhrad, ale to, čo sa spustilo uplynulý týždeň zo strany akademických inštitúcií na Slovensku považujem za taký nebezpečný jav, že k nemu musím zaujať jasné stanovisko.
Predsedníctvo Slovenskej akadémie vied svojím vyhlásením k výrokom Ľuboša Blahu otvorene vstúpilo do volebnej kampane a urobilo to tým najnešťastnejším spôsobom. SAV sa totiž nevyjadrila k odbornej práci svojho zamestnanca Blahu, ale k politickým výrokom ako sama píše „poslanca Blahu“. Toto považujem v demokratickej krajine za absolútne neprijateľné bez ohľadu na to, čo si o jeho urážlivých výrokoch, demagogických tvrdeniach a vedomých klamstvách myslím.
Akademickej obci totiž neprináleží hodnotiť politické stanoviská, inak vážne ohrozuje nezávislosť vedeckého bádania. Neviem o tom, že by SAV niekedy spochybňovala vedeckú činnosť Ľuboša Blahu. Všelijakí táraji, ktorí sa na ňom teraz odbavujú, nemajú ani potuchy, že napísal publikácie, ktoré boli v odborných kruhoch vysoko oceňované. Napísal však aj také, ktoré sú nehodné vedeckého pracovníka.
Pochopil by som teda, keby Predsedníctvo SAV zaujalo stanoviská k takým publikáciám ako je napríklad Antiglobalista alebo Matrix kapitalizmu – blíži sa revolúcia, ktoré sú vyslovene politické, a keby aj vysvetlilo, prečo takéto knihy vyšli v odbornom vydavateľstve SAV – Veda.
Neurobilo tak. Hodnotilo však jeho politickú činnosť a vyzvalo ho, aby zvážil ďalšie pôsobenie v Slovenskej akadémii vied. To považujem za taký brutálny zásah do akademických slobôd, aký v demokratických podmienkach nemá obdoby. SAV falošne šermuje svojimi hodnotami. Lenže to je taký vágny argument, že ho možno zneužiť prakticky na čokoľvek.
Prečo sa napríklad akademici nebúrili, keď na SAV pracoval bývalý predseda Zahraničného výboru NR SR František Šebej, podľa ktorého by problémy s Iránom vyriešili „dve atómovky“? Prečo nevyzvali na odchod vtedajšieho predsedu Občianskej konzervatívnej strany Petra Zajaca, ktorý popieral medzinárodné zakotvené sociálne práva s tým, že ide o komunistický výmysel? Prečo akademická obec nevyzvala na odchod vtedajšieho prorektora Univerzity Komenského Petra Osuského, ktorý označil zhodenie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki za najväčšie dobrodenie ľudstva? Kde boli vtedy vaše humanistické hodnoty, páni akademici?
Ešte raz zdôrazňujem, že hlboko nesúhlasím s metódami poslanca Blahu. Považujem ich za najväčšie dno slovenskej politiky a hanbu ľavice. Hlboko ma sklamalo stanovisko niektorých českých vedcov, ktorí okrem obrany akademického prostredia vykonali aj zjavnú nadprácu, keď v jeho výrokoch nenašli nič, čo by bolo v rozpore s etikou.
Vysvetľujem si to jedine tak, že môj vzácny priateľ a kolega profesor Keller nie je na facebooku a nečíta tú stoku. Ľuboš Blaha totiž oslovuje tie najspodnejšie pudy v ľudských bytostiach, nedvíha ich dôstojnosť, nezušľachťuje ich, neprináša žiadne pozitívne návrhy na zlepšenie ich života, iba útočí a keď niekoho svojou jedovatou slinou vyprovokuje, fňuká, že ho nenávidia, akoby jeho žlčovité prejavy boli studnicou lásky. Smer ho používa ako pajáca, ktorý nadháňa hlasy tých, ktorých by inak svojou pravicovou politikou nikdy neoslovil. Robí tak za peniaze oligarchov a celým týmto divadlom odháňa pozornosť od skutočných problémov. Zneužíva pritom Marxovo meno, ktorý by ho hnal čapicou, lebo jeho nadbiehanie reakčným silám nemá s marxistickou politikou už dávno nič, ale naozaj nič spoločné.
Predsedníctvo SAV by však malo mať dostatočný intelekt a nadhľad, aby videlo, že Blaha toto všetko robí úplne zámerne a na svojich provokáciách sa baví. Jemu to robí vyslovene dobre, keď budí takýto rozruch, keď spomenú jeho meno. Narcisticky sa v tom vyžíva, keď sa mu podarí niekoho uraziť a vydráždiť k reakcii, teší sa z toho. On nie je žiaden hlupák. Hlupáci sú tí, ktorí mu na to skočia.
A tak sa vie rozčúliť nad ultrapravicovou izraelskou agentúrou, ktorá robila Zuzane Čaputovej kampaň, ale keď tej istej agentúre ukradne Robert Fico video, považuje to za úžasný nápad a skvelú zábavu. V civile sa správa ako racionálny muž, pred verejnosťou ako šašo. Keď touto dvojtvárnosťou oklame davy, je to jedna stránka veci, ale čo si mám myslieť o tom, keď mu to zožerie aj s navijakom Predsedníctvo SAV? Vari sa profesor Šajgalík zapojil do volebnej kampane na strane Smeru úplne vedome, ak nevidí, ako táto pozornosť najsilnejšej strane pomáha? Jediné, čo svojím vyhlásením totiž docielili je to, že aj tí, ktorí doteraz nemali šajnu o Blahových statusoch, ich po uplynulom týždni začali čítať.
Je preto dôležité, aby sme si uvedomili, že tu nejde o Ľuboša Blahu, ale o nezávislosť vedeckého bádania a slobodu politických názorov členov akademickej obce. Tá kampaň, ktorá sa spustila, nesie všetky znaky psychotickej diktatúry, nie demokratickej spoločnosti. V zdravej demokracii nie je ani potrebné, ani žiadúce, aby sa na vyjadrenie nesúhlasu s politickými názormi jedného človeka použila mohutná kampaň, v rámci ktorej cítia všetky inštitúcie, médiá, občianske združenia atď. potrebu odsúdiť výroky jedného človeka. Až tým im totiž dodávajú vážnosť.
Keď nadácia Zastavme korupciu vydá stanovisko, že považuje za neprijateľné, aby poslanec, ktorý klamstvom útočil na prokurátora, vychovával policajtov, musím považovať, že ja považujem za neprijateľné, aby nejaká mimovládka s náplňou práce úplne od veci predmetu sporu kádrovala akademikov a určovala, kto má učiť. Neviem o tom, aký je Blaha učiteľ, ale hádam ešte dokážeme rozlišovať medzi pedagogickou a politickou činnosťou. A ak aj áno, mali by sa k nej vyjadrovať kompetentní. V opačnom prípade je takáto nadácia rovnako nedôveryhodná a zaujatá ako poslanec Blaha.
Varujem pred takýmito tendenciami, pretože nie sú ojedinelé. Pred troma rokmi som musel odísť na rok do Prahy, pretože napriek mojej rozsiahlej VPCH (vedecko-pedagogická charakteristika) ma nechcela prijať žiadna slovenská univerzita s odvolaním sa na moje „kontroverzné“ názory na NATO a zo strachu pred akreditačným procesom. Keď ma napokon oslovila rektorka Akadémie Policajného zboru Lucia Kurilovská, aby som sa uchádzal o uvoľnené miesto docenta, veľmi som si to vážil. Zachovala sa nesmierne statočne, keď odolala tlakom kádrovacej čaty Denníka N, ktorý sa z toho, že som si po roku našiel na Slovensku obyčajné zamestnanie, usiloval vyrobiť škandál, pošpiniť ma, niečo na mňa nájsť. A keď nič nenašli, usilovali sa (aha ich, expertov) spochybniť moju odbornú erudíciu. Profesorka Kurilovská tieto útoky zvládla s bravúrnym nadhľadom, postavila sa za mňa a odmietla politické tlaky na akademickú obec. O to viac ma prekvapilo jej stanovisko k výrokom poslanca Blahu, ktorému, priznám sa, nerozumiem.
Ďalšia kauza:
Len pred pár mesiacmi zrušil Ústav sociálnej komunikácie SAV právoplatné rozhodnutie komisie o prijatí mladého doktoranda na štúdium s odôvodnením, že jeho názory sú „v rozpore s hodnotami ústavu“. Nepripomína vám to normalizačné metódy s výhovorkami, za ktoré sa dalo schovať úplne všetko?
A do tretice:
Ako príklad uvádzam osud vynikajúceho českého historika Michala Macháčka, autora vysoko oceňovanej publikácie o Gustávovi Husákovi. Mal tú smolu, že popri rôznych vedeckých oceneniach mu udelil štátne vyznamenanie nenávidený český prezident Miloš Zeman. Výsledok? Kolegu Macháčka prepustili z Karlovej univerzity, z akadémie vied a dnes pracuje so svojou kvalifikáciou – v pražskej ZOO. Čím sa teda odlišuje dnešné obdobie od normalizácie?
Chvalabohu, ešte nás nezatvárajú.
Zatiaľ. Ale ak ostaneme voči týmto praktikám hluchí a slepí, ak sa voči nim otvorene nepostavíme, zamatová neonormalizácia nás úplne pohltí. Preto páni akademici, ak považujete prejavy poslanca Blahu za extrémne, nerobte im zbytočnú kampaň. Nereprezentuje nimi vás, ale stranu Smer. A vy zasa nereprezentujete odborné stanovisko akadémie, ale len politické názory jednotlivcov.